Za akú cenu nakupovali politici vakcíny proti covidu, na to sa zameriava prebiehajúca kontrola NKÚ. Keby Slovensko podpísalo takú zmluvu, akú podpísala Európska komisia (EK), a nezverejnilo ju, Komisia by začala konanie proti našej krajine, upozorňuje v rozhovore pre TREND predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Len v roku 2022 zaplatilo Slovensko za nepotrebné vakcíny 151 miliónov eur. Spoločný nákup vakcín v celej Európskej únii (EÚ) za 71 miliárd eur vyvoláva viacero otázok. NKÚ preverí obstaranie i zazmluvnenie množstva vakcín na štátnej úrovni, ale aj to, koľko štát ročne stojí ich skladovanie či likvidácia. Zisteniami sa má následne zaoberať europarlament.

NKÚ pristúpil ku kontrole nákupu, skladovania a likvidácie vakcín proti covidu-19. Aké sú doterajšie zistenia?

Tejto problematike sa venujeme už viac ako rok a pol. Výstupy kontroly nebudú len o Slovensku, ale aj o Európskej únii, o Európskej komisii. Asi prvýkrát v histórii nášho úradu budeme odstupovať naše zistenia nielen kompetentným inštitúciám na Slovensku, ale aj samotnému Európskemu parlamentu. Jeho poslanci majú kontrolnú pôsobnosť voči EK a je naozaj potrebné pýtať sa, na základe čoho a za akých pravidiel sme v rámci EÚ vynaložili a vynakladáme viac ako 71 miliárd eur na zakúpenie vakcín, ktoré slúžia na očkovanie proti ochoreniu covid-19.

Koľko vakcín sa nakúpilo a použilo za uplynulé tri roky?
Chcem upozorniť, že pracujeme s číslami, ktoré nám slúžili ako podklad pre rizikové analýzy, aby sme zistili, či vidíme problémy, ktoré by sme mali skontrolovať. Môžeme hovoriť o sume 71 miliárd eur, ktoré EÚ vynakladá v mene všetkých členských štátov, a teda aj v mene občanov Slovenskej republiky, na nákup viac ako 4,6 miliardy vakcín od spoločnosti Pfizer. Najprv to bolo naplánované na štvorročné obdobie. Komisia však urobila dodatok, na základe ktorého by sa toto množstvo vakcín malo postupne dodávať do členských štátov EÚ až do konca roka 2026. Ak má EÚ okolo 446 miliónov obyvateľov a ak si toto číslo porovnáme s počtom objednaných a zazmluvnených vakcín, na každého občana Únie, bez ohľadu na to, či je to novorodenec alebo storočný senior, EÚ objednala viac ako desať kusov vakcín. Preto sa budeme pýtať, ako EK dospela k tomuto číslu, prečo sa obstaralo takéto veľké množstvo vakcín. A najmä na základe akých požiadaviek národných štátov EK obstarávala takýto výrazný objem vakcín, ktorý dnes spravidla stojí v skladoch alebo odchádza ako dar do iných krajín mimo EÚ.

Rovnaké množstvo nakupovaných vakcín je plánované na ďalšie roky?
Celý proces zazmluvňovania bol rozdelený do dvoch etáp. Prvá etapa trvala od roku 2020 do leta 2023. Druhá sa predĺžila do roku 2026. A teraz je tu tlak členských štátov: máme veľké množstvo vakcín, ktoré musíme skladovať, a zároveň musíme riešiť dátum ich exspirácie. Členské štáty to potrebujú riešiť, no na národnej úrovni to nie je možné, pretože ide o podmienky, ktoré zazmluvnila EK. Preto v minulom roku došlo k podpísaniu dodatku, ktorým sa predĺžilo obdobie dodávania vakcín, no predĺžil sa napríklad aj termín ich exspirácie. Vakcíny, ktoré mali najprv dvojročnú exspiráciu, ju odrazu majú trojročnú. Ako keby sa umelo vytvárali podmienky, aby finančné náklady boli nižšie a aby vyzerali reálnejšie. No ak aj mala EK cieľ zaočkovať približne 60 až 70 percent dospelej populácie, tieto čísla sú stále veľmi vysoké a vôbec tomu cieľu nezodpovedajú. A ak niekto na Slovensku očakával, že tu bude zaočkovanosť na úrovni 60 až 70 percent, čísla naznačovali, že budeme potrebovať maximálne 3,3 milióna dávok. V konečnom dôsledku výsledkom je, že vlani sme mali v skladoch viac ako šesť miliónov nepoužitých vakcín.
Ďalších viac ako päť miliónov sme darovali najmä krajinám na africkom kontinente.

Vakcíny treba skladovať v špeciálnom režime. To sú ďalšie náklady pre štát. V akej výške?
Zo štátneho rozpočtu sme doposiaľ dali viac ako tri a pol až štyri milióny eur na úhradu energetických nákladov, ktoré súvisia s ich uskladnením.

Sústreďuje sa kontrola NKÚ aj na nákup vakcín od iných farmaceutických spoločností?
Áno, samozrejme. Na Slovensku boli aj vakcíny od spoločnosti Moderna, Johnson & Johnson či vakcíny Sputnik. V rámci nášho auditu preveríme i podmienky z hľadiska obstarania iných typov vakcín. Aj to, ako sa štát vyrovnal s tým, že sme mali v skladoch vakcíny, ktoré nikto nepoužil. Napríklad v prípade vakcíny Sputnik sme to, čo sme nevyužili, mohli odovzdať ruskej strane. A tá to potom za rovnakú cenu odkúpila naspäť. Efektívnosť a účelnosť použitia verejných prostriedkov pri tomto type vakcín teda bola úplne niekde inde, ako je to v prípade vakcín,
ktoré do celej Európy v zmysle zmluvy podpísanej EK dodáva spoločnosť Pfizer.

Ako postupoval štát pri uzatváraní * zmlúv s Pfizerom?
Úplne najpodstatnejšia je skutočnosť, že zmluvu, jej podmienky aj množstvo vakcín dohodovala EK, nie národné štáty. Národné štáty mali poskytnúť EK vstupy, dáta za jednotlivé krajiny. To je predmetom našej kontroly. Budeme sa pýtať zamestnancov rezortu zdravotníctva, na základe čoho definovali objem vakcín a požiadavky pre SR na očkovanie tých občanov, ktorí o to mali záujem. Keď EK zazmluvňovala spoločnosť Pfizer, od začiatku bolo jasné, že sa nezazmluvňuje jedna dávka, ale že sa ich zazmluvňuje oveľa viac.

Podrobnosti zo zmlúv EK však nie sú známe.
Keby boli k dispozícii informácie z uzatvorenej zmluvy, keby si novinári a verejnosť mohli porovnávať, prečo si EK vybrala Pfizer, prečo nie iné spoločnosti, prečo práve 4,6 miliardy vakcín a prečo nie len tri miliardy, bolo by možno oveľa menej rôznych podozrení, s akým cieľom takto konala. Celú túto situáciu spôsobila EK, keď preniesla do zmluvného vzťahu so spoločnosťou Pfizer ich požiadavku, že sa bude postupovať podľa belgického práva a že zmluva nebude prístupná verejnosti v tých najzákladnejších údajoch: v počtoch, jednotkovej cene, celkovej cene. Pritom sú to údaje, ktoré EK vyžaduje od členských štátov bežne. Akékoľvek použitie európskych peňazí musí podliehať zverejneniu týchto základných údajov. Keby sme na Slovensku podpísali takúto zmluvu, nezverejnili ju a dali by sme ju pod ochranu z hľadiska zákona, EK by začala konanie proti Slovenskej republike a peniaze, ktoré by sme takto zazmluvnili, by neuznala ako oprávnený výdaj. Museli by sme ich hradiť z nášho verejného štátneho rozpočtu, nie z fondov EÚ.

EK uzavrela neverejnú zmluvu bez možnosti vypovedania. Došlo niekedy k podobnému prípadu, pokiaľ ide o verejné zdroje?
Táto situácia je vážnym mementom pre budúcich poslancov Európskeho parlamentu. Šéf Európskeho dvora audítorov Tony Murphy hovorí o problémoch pri kontrole EK. Európski komisári a EK nadobudli pocit, ako keby Komisia nemala podstupovať kontrolu a bránila európskym audítorom vykonávať audity. Dvor audítorov o tejto kritickej situácii už niekoľkokrát informoval europarlament.

Ako to vnímajú europoslanci?
To je výzva pre nich, aby sa začali oveľa nástojčivejšie pýtať EK, ako nakladá s európskymi verejnými zdrojmi. Auditová správa, ktorú vyhotovil Európsky dvor audítorov v roku 2023 za rok 2022, upozorňuje na vážne riziko spojené s udržateľnosťou financií, ktoré používa EK. V roku 2022 sa EK dostala na úroveň vyše 440 miliárd eur, ktoré nie sú kryté, nie sú garantované aktívami, ktoré by mala EK k dispozícii. Ak si spočítame 71 miliárd za vakcíny, 50 miliárd pre Ukrajinu plus ostatné výdavky EK, vzniká otázka, ako bude EÚ splácať svoje záväzky voči
bankovým domom. A možno príde otázka, ako upraviť pravidlá poskytovania príjmov do európskeho rozpočtu. Budú sa zavádzať nové dane a budú sa hľadať cesty k tomu, aby sme si ako členský štát začali plniť povinnosti z hľadiska napĺňania príjmovej časti rozpočtu EÚ. Únia nebude mať udržateľný rozpočet a po čase jej možno nebude chcieť už nikto požičať, pretože požičané peniaze nebude mať čím kryť. 71 miliárd eur vynakladá EÚ v mene členských štátov na nákup vakcín od spoločnosti Pfizer Ľubomír Andrassy Od roku 2015 pôsobil ako generálny riaditeľ
kancelárie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR. Od septembra 2020 pôsobil ako podpredseda NKÚ, od mája 2022 je jeho predsedom.

Celý videorozhovor s predsedom NKÚ na trend.sk