Národná autorita pre oblasť externej kontroly tak chce naplniť svoje ústavné poslanie a pomôcť novým vrcholným predstaviteľom štátu identifikovať kritické miesta v oblasti hospodárneho a efektívneho využívania národných i európskych zdrojov či v oblasti zákonného a transparentného nakladania s verejným majetkom. „Naším poslaním nie je len spätne hodnotiť dodržanie zákonných pravidiel pri rozhodovaní o použití verejných financií či majetku. Máme aj povinnosť ponúkať naše zistenia v širších súvislostiach pre vládu i parlament, aby napĺňanie strategických projektov spĺňalo merateľné kritériá efektívneho nakladania s majetkom alebo štátnymi financiami,“ vysvetlil predseda NKÚ.
Kontrolný úrad chce svojou prácou poukazovať nielen na zlyhania a nedostatky zapríčinené zlým rozhodovaním kompetentných v minulosti, ale má snahu svojimi objektívnymi výstupmi pomáhať štátnym a verejným inštitúciám plniť ich úlohy najlepším možným spôsobom. „Strategickou výzvou modernej doby, pred ktorou stojí každá národná kontrolná inštitúcia minimálne v európskom priestore, je prispievať svojou profesionálnou a zároveň nezávislou činnosťou k budovaniu dobre spravovanej spoločnosti a týmto krokom posilňovať dôveru občanov v štát a jeho demokraticky fungujúce organizácie,“ približuje jeden z kľúčových cieľov pôsobenia slovenského kontrolného úradu Ľ. Andrassy. Národní kontrolóri v analýze popísali problémy a navrhli odporúčania v deviatich prierezových segmentoch verejných politík od ozdravenia verejných financií cez rozvoj regiónov a čerpanie európskej finančnej pomoci až po udržateľnosť financovania environmentálnych projektov či podporu zdravotníctva a vzdelávania.
Slovensko v posledných rokoch zaznamenáva klesajúci trend vo všetkých relevantných globálnych indexoch a ukazovateľoch vrátane odporúčaní Európskej komisie, OECD, Indexu konkurencieschopnosti či Indexu právneho štátu. „Sme krajinou uviaznutou v pasci stredného príjmu s neúčinným hospodárskym modelom spojeným s nízkou inovatívnou a investičnou činnosťou. Nedarí sa nám odstraňovať značné regionálne rozdiely, výraznejší pokrok nie je pri riešení problémov marginalizovaných skupín obyvateľstva, klesá úroveň vzdelávania na všetkých stupňoch a úroveň zdravotnej starostlivosti nedosahuje žiaduce parametre,“ popisuje niektoré z významných rizík Ľ. Andrassy. Kontrolóri a analytici NKÚ na viaceré riziká, ktoré spôsobujú alebo prehlbujú daný stav, poukazujú aj v stanoviskách k návrhu štátneho rozpočtu, záverečného účtu verejnej správy a v jednotlivých správach z kontrolných akcií. Činnosť nezávislej kontrolnej inštitúcie je súčasťou efektívneho riadenia štátu a udržateľnosti jeho rozvoja v takej miere, ako sa jednotlivé zainteresované strany problému stotožnia so závažnosťou zistení a aké aktivity vyvinú na riešenie systémových rizík. Na základe skúseností z ostatných rokov kontrolný úrad v prierezovej analýze konštatuje, že nie vždy sa tento vzťah naplnil dostatočne účinne a šanca riešiť problémy nebola využitá včas, keď to mohlo byť ľahšie a aj lacnejšie.
Dôležitým poznatkom činnosti NKÚ je nedostatočne účinná vnútorná kontrola v jednotlivých orgánoch a organizáciách verejnej správy, vrátane štátnych obchodných spoločností či agentúr. Problém nespočíva iba v prevažne formálnom prístupe ku kontrole, ale vyplýva z toho, akým spôsobom sú stanovené ciele organizácií v projektoch či programoch a či je možné hodnotiť ich prínos. Ukazovatele, ktoré by umožňovali dôslednú kontrolu efektívnosti, účelnosti a účinnosti verejných zdrojov, spravidla kontrolu týchto princípov neumožňujú. Preto aj také dôležité dokumenty, ako sú strednodobé stratégie, národné projekty či štátny záverečný účet, z ktorého by malo byť zrejmé, aké spoločenské efekty sa vynaloženými verejnými zdrojmi pre jednotlivé kapitoly dosiahli, je skôr iba zrkadlom objemu a štruktúry vynaložených zdrojov a nie očakávaných zmien a prínosov pre udržateľný rozvoj spoločnosti. Viaceré kľúčové verejné politiky – zdravie, regionálny rozvoj, digitalizácia, ekológia sú dnes prierezovými a komplexnými výzvami. Aj preto kontrolóri popísali riziká v deviatich prierezových segmentoch, nevenovali sa teda rizikám v kontexte jednotlivých ministerstiev.
„Mnohé problémy, ktoré podstatným spôsobom vplývajú na účinnosť použitia verejných i európskych financií, vyplývajú z nedostatočne produktívnej, kompetenčne zle nastavenej a často až nefunkčnej štátnej správy a samosprávy. Zároveň sú obrazom nedodržiavania zákonov a nevyvodzovania osobnej zodpovednosti za spôsobené škody. Schopnosť využiť rezervy, ktoré v tejto oblasti existujú, predstavuje veľkú spoločenskú príležitosť meniť veci verejné k lepšiemu a nastavovať princípy udržateľného rozvoja spoločnosti s ohľadom na možnosti budúcich generácií,“ približuje analýzu rizík udržateľného smerovania slovenskej spoločnosti Ľ. Andrassy. Dodáva, že ak by sa odporúčaniam zo správ o výsledkoch kontrolnej činnosti kontrolného úradu venovala väčšia pozornosť, miera mnohých významných problémov spojených so zákonným i hospodárnym využitím verejných zdrojov by bola nižšia a udržateľnosť či účinnosť verejných politík výrazne vyššia.
Analýza rizík v udržateľnom smerovaní spoločnosti na základe výsledkov kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu SR (.PDF / 2,64 MB)
