Európske spoločenstvo chce do roku 2030 znížiť emisie CO2 o takmer 55 % v porovnaní s rokom 1990, pričom dnes je Európa v plnení cieľa na pol ceste a pri súčasnom tempe sa ho nepodarí splniť. Výraznejšie zaostávanie v plnení záväzkov zaznamenávajú stredo a východoeurópske krajiny, vrátane Slovenska, a to pri znižovaní emisií ako aj úsporách energií. Z pohľadu slovenských kontrolórov je na národnej úrovni problémom nielen nedostatočné financovanie zelených projektov, ale tiež značná kompetenčná roztrieštenosť medzi viacerými kľúčovými nositeľmi tejto agendy. „Do budúcna musí slovenská vláda jasne zadefinovať jedného prierezového nositeľa agendy súvisiacej s klimatickými zmenami, ktorá je významná nielen pre plnenie národných cieľov, ale taktiež vyhodnocovanie medzinárodných záväzkov v oblasti odpadového hospodárstva, dekarbonizácie priemyslu či ekologizácie dopravy. Ukazuje sa, že súčasné aktivity sú nedostatočné a bude preto potrebné buď prehodnotiť národne i európske ciele, alebo každý členský štát únie bude musieť vyvinúť výrazne väčšie úsilie na ich dosiahnutie,” uviedol Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorý európskym kolegom okrem iného predstavil závery z kontroly zameranej na znižovanie energetickej náročnosti slovenských verejných budov.
Európska únia ma ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Sektor budov je v súčasnosti jedným z najväčších spotrebiteľov energie. Podľa európskej iniciatívy „Vlna obnovy“ je cieľom v oblasti budov znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %, znížiť ich energetickú náročnosť o 14 % a zredukovať spotrebu energie na vykurovanie a chladenie objektov o 18 %. „Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia nášho národného záväzku voči ostatným európskym partnerom, v oblasti klimatickej neutrality nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia projektov a zároveň databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov,“ približuje šéf národných kontrolórov. V rokoch 2014 až 2021 bolo na Slovensku obnovených viac ako 2 600 verejných budov. Pri zachovaní tohto tempa by obnova všetkých energeticky nehospodárnych verejných objektov trvala bezmála tri desiatky rokov. Ako potvrdzujú dáta z Plánu obnovy a odolnosti, niektoré sú čiastočne obnovené, avšak hĺbkovú obnovu si vyžaduje až 75 % z približne 15-tisic budov vo vlastníctve štátu či verejných inštitúcií.
Slovenskí kontrolóri sú v téme klimatických zmien a ich dopadov na každodenný život občanov v ostatných rokoch aktívni aj na medzinárodnej kontrolórskej scéne. Od minulého roka sú súčasťou celosvetovej pracovnej skupiny vedenej audítormi z brazílskeho účtovného dvora, ktorá chce do roku 2024 spracovať štandardizovanú metodiku pre kontrolu a hodnotenie stavu krajiny v oblasti klimatických zmien. Medzinárodne akceptovaná metodika nazývaná “ClimateScanner” ponúkne porovnateľný postup pre hodnotenie vládnych opatrení či udržateľnosť financovania zelených projektov. „Vďaka tomu budeme môcť nielen na národnej úrovni, ale tiež v medzinárodnom kontexte hodnotiť úspešnosť pri dosahovaní cieľov v takom dôležitom segmente verejnej politiky, akým je zápas s klimatickými zmenami. Je to cesta k ochrane a zachovaniu zelenej i modrej planéty pre budúce generácie,“ konštatuje Ľ. Andrassy a dodáva, že medzinárodná metodika pomôže kontrolórom okrem iného pri nastavovaní merateľných kritérií podporujúcich zúčtovanie financií, ktoré boli z rôznych zdrojov použité alebo plánované pre aktivity zamerané na riešenie klimatických výziev.
