Bratislava 8. septembra 2023 – Riziká popísané národnými kontrolórmi sa potvrdili. Slovenské vysoké školy zápasia so zastaraným vybavením a zlým technickým stavom študentských domovov, na ktorých obnovu či rekonštrukciu nemajú dostatočné finančné krytie. Doposiaľ využité peniaze na opravu síce zvýšili komfort študentov na internátoch, ale tieto zmeny nestačia na to, aby sa ich životné podmienky priblížili štandardom v zahraničí. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR preveroval obnovu internátov na šiestich verejných vysokých školách za roky 2018 až 2022. Obnova, na ktorú vláda v roku 2018 vyčlenila 50 mil. eur, prebieha pomaly. Pre študentov bolo zmodernizovaných viac ako 3 600 izieb, čiastočnou rekonštrukciou prešlo ďalších 3 700 izieb, pričom v pôvodnom stave zostáva ešte tretina (cca 3 200).
Kontrolóri upozorňujú, že dôležitým faktorom pri rozhodovaní študentov pri výbere školy je popri kvalite výučby aj úroveň ďalších služieb či podmienok pre život vysokoškoláka a v tomto ťahajú slovenské univerzity za kratší koniec. „Riziko dlhodobého odchodu mladých ľudí do zahraničia za vzdelaním, ale najmä riziko, že sa po štúdiu nevrátia, sa bude vyvíjať v prvom rade od kvality štúdia, ktoré slovenské školy budú poskytovať. Významnú úlohu však bude zohrávať aj úroveň školských aj mimoškolských priestorov, kde študenti trávia najviac času,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Je potrebné, aby vláda hľadala koncepčné a hlavne finančne udržateľné riešenia potrieb vysokých škôl, kde všetky priestory plnia nezastupiteľnú úlohu v procese prípravy vysokokvalifikovaných, odborne zdatných a na požiadavky praxe pripravených absolventov.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly aktuálnou kontrolou nadviazala na poznatky z kontroly v roku 2017, kde upozorňovala na alarmujúce finančné poddimenzovanie v oblasti obnovy a rekonštrukcie školských domovov a od toho sa odvíjajúci neustále vyšší odliv študentov zo Slovenska (graf). Navyše študovať do zahraničia odchádzajú spravidla najúspešnejší maturanti. Zostať študovať na Slovensku by zvažovalo viac študentov, ak by školy poskytovali výučbu v cudzom jazyku, zvýšil by sa komfort na školách a zlepšili by sa ubytovacie možnosti, čo vyplýva z júnového prieskumu agentúry Ipsos medzi študentmi vo veku 17 až 19 rokov. V roku 2018 štát vyčlenil z rozpočtu 50 miliónov eur na obnovu študentských domovov. „Slovenské vysoké školy zaostávajú v podmienkach, ktoré renomované univerzity a vysoké školy v Európskej únii poskytujú študentom. Študentský domov nemá byť iba miesto na prespatie, ale pokračovaním vyučovacieho a vedecko-výskumného procesu, vrátane možností tvoriť, skúmať, rozvíjať osobnostný a odborný potenciál študentov,“ vysvetľuje H. Crkoňová.
Podľa zistení kontrolórov vysoké školy mali spracované dlhodobé zámery, ktorých súčasťou bola aj plánovaná obnova majetku, teda aj internátov. Slabým miestom bola však ich transformácia do ročných plánov, konkrétnych merateľných ukazovateľov a vyhodnocovanie s prijatím primeraných opatrení. Najväčší počet nezrekonštruovaných izieb mala z kontrolovaných internátov Technická univerzita v Košiciach, až 73 %. Nasleduje Ekonomická univerzita v Bratislave so 696 nezrekonštruovanými izbami. Najviac izieb zrekonštruovali na Slovenskej technickej univerzite Bratislava, až 1 808. Kontrola tiež ukázala, že preverované školy mali vo vlastníctve budovy v obstarávacej hodnote takmer 580 miliónov eur. Hodnota študentských domovov tvorila viac ako pätinu hodnoty nehnuteľností. Ich priemerný vek bol 45 rokov, a práve veková štruktúra významne ovplyvnila výšku investičného dlhu. Ten ku koncu roka 2022 dosiahol sumu 113 miliónov eur, čím sa dostal na úroveň obstarávacích cien budov internátov. Vysoké školy nemali poistené všetky budovy internátov, pričom kvôli veku a počtu študentov, ktorí sa v priestoroch pohybujú a používajú vlastné spotrebiče, možno práve tieto zaradiť do rizikovej kategórie.
Národní kontrolóri tiež zistili, že školy oproti opravám uprednostňovali skôr investície. Do internátov v kontrolovaných rokoch smerovalo 37,45 milióna prevažne z prostriedkov ministerstva školstva (28 mil. eur). V menšej miere pokrývali náklady vlastné zdroje školy v hodnote 5,15 milióna eur a opravy predstavovali 10,7 milióna eur, čo je 30 % z investícií. Vysoké školy nevyužili v plnej miere viaczdrojové financovanie, spoliehali sa hlavne na zdroje štátneho rozpočtu. V menšej miere využili vlastné a európske zdroje, len Prešovská univerzita čerpala peniaze vo forme úveru. Kontrolované školy žiadali financie vo výške bezmála 104 miliónov eur, z ktorých dostali len 30 %. Nepodarilo sa im čerpať ani peniaze z Plánu obnovy v rámci dvoch výziev z roku 2022, ktoré boli zamerané na rozvoj infraštruktúry škôl v sume 157,1 mil. eur. Výzvy boli neúspešné, keďže podmienkou pre získanie peňazí bolo zlúčenie, resp. splynutie vysokých škôl, o čo žiadna z nich neprejavila záujem. Nastavenie výziev zlyhalo a tým sa nevyužila príležitosť zlepšiť podmienky pre život študentov. Úspešná bola až tretia výzva z roku 2023, ktorá požadovala vytvorenie konzorcia vysokých škôl.
Ako problémové sa počas kontroly ukázali hygienické štandardy, keďže školy nedodržali vyhlášku rezortu zdravotníctva o minimálnych požiadavkách na ubytovacie zariadenia. Niektoré izby v internátoch Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Prešovskej univerzity nespĺňali minimálne požiadavky na m2. Školy na základe výsledkov kontroly požiadali o výnimku od orgánu hygieny. Nezrekonštruované študentské domovy zaostávajú v komforte a kvalite ubytovania v porovnaní so súčasnými štandardmi. „Obhliadajúci kontrolóri narazili na plesne, zatekanie, poškodené podlahy. Niektoré priestory neboli niekoľko rokov vymaľované a nábytok či obklady v kúpeľniach neboli dlhé roky menené. Pozitívom je bezbariérovosť izieb, ktoré boli vybudované v dostatočnom počte, avšak väčšinou nespĺňali presné požiadavky normy,“ dodala podpredsedníčka NKÚ H. Crkoňová.
Vysokoškolské vzdelávanie poskytuje na Slovensku dvadsať verejných vysokých škôl, NKÚ preveroval šesť z nich, a to Ekonomickú univerzitu v Bratislave, Prešovskú univerzitu (PU), Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (STU), Technickú univerzitu v Košiciach a Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ku koncu roka 2022 na týchto školách študovalo 44-tisíc študentov, čo oproti roku 2018 predstavuje nárast o 10 %. Najviac študentov pribudlo v Košiciach, až 28 %, čo bolo spôsobené prílevom ukrajinských študentov kvôli vojne. Naopak, podstatný pokles sa prejavil v Nitre, kde sa znížil počet študentov o 23 %. V roku 2022 bolo na kontrolovaných internátoch ubytovaných 19 322 študentov, čo prestavovalo 44 % z počtu študentov v dennej forme štúdia. Najvyššie ubytovacie kapacity (6 501 ubytovaných) poskytla STU Bratislava. Najmenej ich mala SPU Nitra (1 469 ubytovaných). Celkovo nebolo vybavených 4 280 žiadostí o ubytovanie. Na STU v Bratislave to bolo najviac, až 1467 žiadostí a na PU 1 140 žiadostí.
Graf: Podiel študentov študujúcich na vysokých školách mimo domovskú krajinu
Správa o výsledku kontroly „Obnova a rekonštrukcia študentských domovov“
