Zdroj: Zdravotnícke noviny (Číslo: 01/2023, Ročník: 28)
Rubrika: titulná strana, rozhovor
Autor: Jana Andelová
Strana: 1, 4, 505. Január 2023
Ľubomír Andrassy, predseda NKÚ: O výsledkoch kontroly hospodárenia poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, klasifikačného systému DRG, využívania systému ezdravie a národných zdravotných registroch hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ing. PhDr. Ľubomír Andrassy.
Na základe čoho sa úrad rozhoduje, ktorý subjekt bude kontrolovať?
Tvorba plánu kontrolnej činnosti, v ktorom sa objavujú jednotlivé kontrolné akcie, sa riadi medzinárodnými štandardmi. Nie je to niečo, čo by sme mali vymyslené len my. Postupujeme v zmysle najvyšších štandardov, ktoré platia pre kontrolné inštitúcie vo svete. V rámci štandardov musíme vedieť preukázať, že pracujeme so strednodobou stratégiou zamerania kontrolnej činnosti. Pracujeme s rizikami, ktoré popísali analytici. Máme popísané jednotlivé segmenty verejných politík z hľadiska rizík, ktoré súvisia s finančným alebo s nefinančným plnením.
Čo to znamená?
To znamená, že riziko je aj otázka výšky verejných prostriedkov, ktoré do danej problematiky smerujú, ale rizikom je napríklad aj záväzok, ktorý má krajina vo vzťahu k OSN alebo k Európskej únii. Alebo preverujeme strategické dokumenty. Lebo ak nemáme nastavenú stratégiu, ak nemáme nastavené dobre akčné plány, ak stratégia nemá merateľné ukazovatele a nemá ani finančné krytie, tak je to stratégia len na papieri, podľa ktorej nevieme ako kráčať. Toto všetko sa preklopí do stratégie zamerania kontrolnej činnosti na obdobie troch rokov a každý rok sa vraciame k tejto stratégii a rozpracovávame aj na základe poznatkov, ktoré máme z kontrolnej činnosti z minulosti, jednotlivé témy kontrolných akcií.
Témy kontrolných akcií posudzuje vedenie úradu a ak sú schválené, tak následne kontrolóri pripravia projekt kontrolnej akcie. Do kontroly a jej výsledkov je opäť zapojená analytika, lebo ak chcete modelovať opatrenia, ktoré majú zlepšiť fungovanie systému, tak to nemôže byť len o parciálnom probléme, ktorý ste si preverovali, ale ten parciálny problém musíte dávať do súvislosti so systémom. Takto vzniká plán kontrolnej činnosti a takto sú do plánu zapájaní nielen kontrolóri, ale aj ľudia z analytickej jednotky.
Ak by sa vyskytol problém, ktorý nie je súčasťou plánu kontrol, môže sa mu úrad venovať okamžite?
Ostatné dva roky pandémia, vojna na Ukrajine, dnes energetická kríza, vysoká miera inflácie nás prinútili rozmýšľať nad tým ako štandardné postupy tvorby plánu kontrolnej činnosti zdynamizovať. Vláda nielen na Slovensku, ale aj vlády v Európe, vo svete sú vystavované vysokému tlaku rýchlo prijímať opatrenia na minimalizáciu dopadu jednotlivých kríz. Pri rýchlych a mimoriadnych rozhodnutiach neviete nadobudnúť 100-percentné uistenie, či je to správne, či je to v súlade s princípmi hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými prostriedkami. Preto museli aj kontrolné inštitúcie zareagovať na túto rýchlo sa meniacu dobu a museli sme pristúpiť k zmene nášho plánovania. Vytvorili sme takzvaný princíp plávajúceho plánu kontrolnej činnosti. Dnes vieme, ako máme personálne kapacity vyťažené v prvom polroku budúceho roka a nemáme uzatvorený plán kontrol pre rok 2023. Vyhodnocujeme riziká, ktoré sa v tejto chvíli nachádzajú v rámci rozhodovania vo vláde a v parlamente. Tieto riziká vieme veľmi rýchlo preklopiť do kontrolnej akcie a vieme kontrolu zaradiť aj v priebehu roka. Napríklad aktuálna informácia, vrátil som sa z Rumunska, kde som rokoval s našimi partnermi a dohodli sme sa, že budeme iniciovať budúci rok medzinárodnú paralelnú kontrolu, ktorou chceme preveriť ako mimoriadne kompenzačné opatrenia spĺňajú princípy efektívneho a účelného použitia verejných prostriedkov. Keby sme to robili len v rámci našej krajiny, nevieme skonštatovať, či to bolo efektívne, účinné, či to prináša tie benefity, ktoré napríklad inými krokmi prinášajú rozhodnutia v iných krajinách. Aby sme vedeli povedať, že je to dobré, prípadne nie je to dobré, musíme to zmeniť. Aby sme takéto odporúčanie mali podložené aj faktami, potrebujeme mať medzinárodné porovnanie. V budúcom roku sme ešte nemali v procese plánovania zadefinované okruhy, ktoré by boli zamerané na sledovanie efektívnosti a účelnosti kompenzačných rozhodnutí, ale už v rámci nového nastavenia procesu plánovania to vieme zahrnúť do aktivít, ktoré budeme budúci rok realizovať.
Spomínate pandémiu. Aké najväčšie problémy sa počas pandémie v rámci kontrol v zdravotníctve objavili?
Zdravotníctvo doplácalo na oveľa vážnejší problém. Ten problém sa volá riadenie v čase mimoriadnych situácií. Mohlo by byť zdravotníctvo, mohli by byť lekári, mohli by byť nemocnice perfektne pripravené na akúkoľvek situáciu, ale pandémia to nebola len otázka zdravotníctva, to bola otázka pre fungovanie celého štátu. My sme vykonali tri tematické kontroly zamerané na konanie štátu v čase mimoriadnych situácií. Náš záver je, že sme neboli pripravení na to, aby sme dokázali reagovať na mimoriadne udalosti. Neboli sme pripravení personálne, materiálne, nevedeli sme z hľadiska kompetencií a kompetentnosti jednotlivých štátnych inštitúcií kto, kedy, do čoho vstupuje. Videli sme riziká vo fungovaní ústredného krízového štábu. Často lekári ostali napospas chaosu, ktorý vtedy fungoval. Nevedeli sme rýchlo modelovať obstarávanie nevyhnutných liekov alebo pomôcok. Naša krajina z hľadiska hmotných rezerv nebola pripravená na to, aby sme takýto diel mimoriadnej situácie znášali. Čo je ale najzaujímavejšie, ešte sme nemali v Európe a vo svete pandémiu, ochorenie COVID-19 a my pol roka pred procesom plánovania, prácou s rizikovými analýzami a dátami sme identifikovali vážny problém, ktorý sa volá fungovanie spoločnosti v čase pandemických situácií. Pripravili sme kontrolu, ktorú sme otvorili skôr ako prišiel a dorazil na Slovensko covid. Keďže sme ale vedeli, že táto téma nemôže byť kontrolovaná len v rámci Slovenska, tak sme zapojili päť európskych kontrolných inštitúcií a modelovali sme systém, ktorý majú tieto krajiny pripravený pre mimoriadne situácie. Riziká, ktoré sme mali popísané pred vypuknutím pandémie, sa nám v rámci kontroly úplne preukázali.
Napríklad?
Najvážnejší problém z hľadiska covidu a pandémie nebola ani tak neschopnosť nemocníc a lekárov zareagovať na mimoriadnu situáciu. Najvážnejší problém bola chýbajúca jasná kompetenčná povinnosť, jasné riadenie a jasná zodpovednosť. Keď vám toto v mimoriadnych situáciách chýba, tak potom mimoriadne situácie zvládnete len s osobným nasadením ľudí, ktorí sú do toho nasadzovaní a idú do toho aj napriek tomu, že si môžu byť po čase vedomí, že mohli urobiť chybu a že za tú chybu môžu byť braní na zodpovednosť.
Úrad uzavrel kontroly v štyroch oblastiach. Konkrétne ide o štátne záchranky, DRG, ezdravie a národné registre. Čomu ste sa venovali pri záchrankách, a aké sú vaše zistenia, odporúčania?
Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. Preto aj v oblasti verejnej politiky zdravia nemôžete identifikovať a popisovať problémy na najnižšej úrovni, lebo problémy existujú práve preto, že nie sú riadené zvrchu. Toto sme identifikovali pri záchrankách, pri NCZI, pri systéme ezdravie. Toto identifikujeme piaty rok za sebou, že v rámci slovenského zdravotníctva nevieme povedať, či nám to funguje dobre alebo zle. Či v systéme máme dosť alebo málo peňazí, či za zlyhávanie je zodpovedná nemocnica alebo zdravotníctvo, ktoré zodpovedá za verejnú politiku. Ak za 30 rokov existencie Slovenskej republiky máme 18 ministrov, keď súčasné dokumenty, ktorými sa riadi ministerstvo zdravotníctva, pochádzajú spred 10-15 rokov a zdravotníctvo nemá ucelenú stratégiu, čo robíme v oblasti verejného zdravia, kto je za to zodpovedný, kto je nositeľnom úloh, ako tie úlohy personálne a finančne kryjeme, tak potom výsledky nemôžeme merať a nemôžeme povedať, že je to dobre alebo zle. Pri záchrankách sme zistili, že toto je tiež problém v dvoch najsilnejších organizáciách, ktorých zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva a pokrývajú bezmála 60 percent trhu. Identifikovali sme problém s nedostatočným finančným riadením, s absolútnou absenciou kontroly, nielen vnútornej, ale aj externej zo strany zriaďovateľa organizácií, s nevyvodzovaním osobnej zodpovednosti za problémy, ktoré súvisia s verejným obstarávaním. Lebo sú to síce štátne spoločnosti, ale pri obstarávaní sa správajú ako súkromné a zriaďovateľ ich na to neupozorní. Naša kontrola bola zameraná na otázku hospodárnosti a nakladania s verejnými prostriedkami zo strany týchto dvoch spoločností a nešli sme do pravidiel verejného obstarávania, lebo v tejto veci už koná Úrad pre verejné obstarávanie, koná tam polícia. Samozrejme, v priebehu kontroly sme sa na to pozreli, ale nie z hľadiska nastavenia verejného obstarávania, ale z hľadiska efektívnosti výstupov z tohto obstarávania a zistili sme problémy prifinančnom plnení, servise, prevádzke týchto vozidiel a tie zistenia sme odstúpili orgánom činným v trestnom konaní. Pretože my nie sme políciou a nevieme zdokumentovať kroky tak, aby mohli byť použité pre trestné konanie.
A čo sa týka výsledkov hospodárenia?
Vážne námietky sme mali k rezortu zdravotníctva, keďže opäť nedokázal vytvoriť také prostredie, ktoré by záchrankám garantovalo rozpočet, ktorý potrebujú. Áno, keď sa pozrieme na našu správu, uvidíme, že platy lekárov alebo zdravotníkov pôsobiacich v záchrannej zdravotnej službe sú zaujímavé, nie sú nízke, ale to je spôsobené nadčasmi a aj tým, že asi dochádza k porušovaniu zákonníka práce. Mal by sa na túto problematiku pozrieť inšpektorát práce, pretože dnes môžeme vystavovať lekárov, záchranárov pochybeniu len preto, lebo sú vyčerpaní a pracujú takpovediac 24-hodín nie jeden ale tri dni vkuse. Toto všetko z hľadiska vedúcich predstaviteľov týchto inštitúcií nezabezpečilo vedenie. Vedenie pristúpilo k zvýšeniu platov bez toho, aby to mali rozpočtovo kryté. A urobili to v rozpore so zákonom. Mzdy navýšili, ale nemali prostriedky na navýšenie odvodov a prestali platiť odvody do poisťovní. Ale to je trestný čin. Možno aj táto naša kontrola konečne rozhýbe ministerstvo zdravotníctva, ale aj štatutárov jednotlivých organizácií, ktorí odmietnu prebrať na seba trestno-právnu zodpovednosť za to, že niekto im nevie dať to, čo reálne z rozpočtu potrebujú. Záchranky, nemocnice, zadlženosť skoro na jednej miliarde eur – prečo? Lebo navýšime platy zamestnancom v zdravotníctve, ale zdravotníckym zariadeniam peniaze neposunieme, a keď posunieme, tak len taký objem, ktorý stačí na zvýšenie platov, ale už nestačí na odvody. A nemôže byť dvojaký meter, že súkromné zdravotnícke zariadenie musí plniť mzdové aj odvodové povinnosti, lebo ak ich neplní, tak je vystavené trestno-právnemu konaniu. V štátnych zdravotných zariadeniach to takto neplatí. A opäť, to nie je o neschopnosti riaditeľov nemocníc, manažmentov nemocníc, ale je to o zle nastavenom systéme, že to systém vôbec umožňuje.
Aké výsledky ste zistili v súvislosti s kontrolou DRG?
DRG systém mal nastaviť merateľné a opraviteľné vzorce pre finančné toky do inštitúcií ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak chceme, aby to fungovalo, nemôže to byť na dobrovoľnosti, musí to byť povinná vec. Ak úrad pre dohľad sa na to pripravoval, ak vynakladal peniaze na nastavenie DRG systému, ak na to vzdelávali stovky, tisícky zamestnancov v zdravotníctve a tesne pred cieľom, kedy to malo začať platiť, sa zmení zákon a z povinnosti urobí dobrovoľnosť, tak máme dnes tento výsledok. Ak niekto atakuje úrad pre dohľad, či to bolo efektívne alebo neefektívne vynaložiť 10 miliónov na vzdelávanie zamestnancov, tak odpoveď z pohľadu úradu je, že to bolo efektívne, lebo oni sa pripravovali na to, že to bude platiť. Ale to, že niekto z politikov a z poslancov zmenil v hodine dvanástej zákon, to už nie je problém úradu pre dohľad, ale to je téma, ktorá súvisí s plytvaním verejných prostriedkov, ktorých v zdravotníctve nevieme, či je dosť alebo málo, lebo v zdravotníctve nič nemeriame. V zdravotníctve nevieme povedať, či objem peňazí takýto alebo takýto postačuje na to, aby sme naplnili základnú stratégiu, ktorá neexistuje, aby sme naplnili základné ústavné právo, ktoré existuje, ale nikto nezadefinoval presne, čo ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je. Naše zistenia nielen z týchto štyroch kontrol, ale aj z kontrol z minulosti, kedy sme kontrolovali 30-40 nemocníc od koncových až po tie regionálne, keď sme preverovali poisťovne, keď sme preverovali ministerstvo zdravotníctva, dali sme odporúčanie, aby to fungovalo v rámci zdravotníctva lepšie, musia poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorí sú zriadení štátom, byť koordinovaní, riadení z ministerstva. Na chvíľu takýto útvar na ministerstve vznikol, dnes už tam nie je. Pozrime sa do privátnej sféry. Má privátny poskytovateľ také, že každý si robí, čo chce? Nie, má jasnú líniu, stratégiu, ukazovatele, keď prekročíte rozpočet, pýtajú sa vás prečo a musíte to zdôvodniť. V rámci štátnych zdravotníckych zariadení to tak nefunguje.
A národné zdravotné registre?
Keď hovoríme o tom, že máme mať rozpočet postavený na merateľných ukazovateľoch, tak k tomu majú slúžiť registre. Registre majú popísať, aký je vývoj chorobnosti obyvateľov, ako sa zvyšujú choroby onkologické, srdcovocievne, diabetes, podľa toho vidíme, kde musíme smerovať peniaze. Ak každý tvrdí, že kľúčovým krokom pre znižovanie výdavkov na poskytovanie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti je prevencia, tak ak sa pozrieme na Slovensko na objem peňazí do oblasti prevencie, sme najhorší v Európe. Robili sme kontrolu na rezidentský program, pred 3 rokmi sme upozornili ministerstvo, že hrozí veľký problém pre Slovensko. Máme všeobecných lekárov, špecialistov, pediatrov, ktorí sú tesne pred dôchodkovým vekom. Na budúci rok nie je vyriešená otázka fungovania ambulantných lekárov, nie je vyriešená mzdová otázka pre ambulantných lekárov, nie sú riešené náklady spojené s energetickou krízou. Nájmy, v ktorých sa lekári nachádzajú, budú niekoľkonásobne vyššie ako v tomto roku. Aj preto v stanovisku k štátnemu rozpočtu na to upozorňujeme. Lekár, ktorý má 65-68 rokov, si pri tom všetkom položí základnú otázku – má pre mňa zmysel ešte fungovať v tejto ordinácii? Ak hovoríme o téme fungovania zdravotníctva, áno, každý by chcel mať lepší plat, každý by chcel byť lepšie ohodnotený, každý chápe lekárov, zdravotné sestry, že bojujú za svoje zvýšenie platov, ale táto téma nevyrieši problém fungovania slovenského zdravotníctva. Táto téma nevyrieši problémy, na ktoré upozorňujeme, že rezort zdravotníctva nemá stratégiu, nemá akčné plány, nepracuje s dátami. Že rezort zdravotníctva namiesto vyvodzovania zodpovednosti – minimálne v osobnej, ak nie v trestno-právnej rovine, vôbec nekoná. Toto sú podstatné nedostatky, na ktoré upozorňuje NKÚ vo vzťahu k systému.
Úrad po kontrole vydáva odporúčania. Má však vôbec silu, kompetenciu na to, aby sa kontrolované subjekty odporúčaniami naozaj zaoberali a neschovali ich len do „šuplíka“?
Napríklad tak ako sa stalo na ministerstve zdravotníctva? Že mali spracovať analýzu, čo vieme urobiť so systémom ezdravie, čo vieme urobiť pre to, aby informačný systém, na ktorý už tieklo viac ako 100 miliónov eur, fungoval? Aby moduly, ktoré majú slúžiť pacientovi, lekárovi, nemocniciam na zdieľanie informácií o zdravotnom stave pacienta, fungovali? Tak si vypracovali analýzu za desiatky tisíc eur a analýza skončila v zásuvke zamestnanca ministerstva zdravotníctva. Toto tak fungovať nemôže. Veľmi dôkladne sledujeme, ako má ministerstvo nastavený systém verejného obstarávania, ako centralizoval verejné obstarávanie, ako na verejnom obstarávaní šetrí verejné prostriedky, ako to, k čomu sa prihlásili na základe výsledkov našich kontrol, zrazu zmenili a sú možno v horšom stave ako boli v minulosti. Aby to neskončilo tak, že my niečo odporúčame a niekto to založí do šuplíka, zaradili sme preto do budúceho roka kontrolu, ktorá vyplýva z medzinárodných štandardov a nazývame ju odborne – followup kontrola.
V praxi to znamená čo?
Ideme sa pozrieť na to, ako ministerstvo realizuje opatrenia, ktoré samo prijalo na základe našich odporúčaní z kontrol, aký majú účinok z hľadiska finančnej náročnosti, legislatívnych zmien, personálnych kapacít. Závery followup kontroly už nebudeme odstupovať ministerstvu zdravotníctva, oni už príležitosť na nápravu dostali, zistenia budeme adresovať vláde a vláda sa bude musieť vysporiadať uznesením k jednému z kľúčových ústredných organov štátu a to je ministerstvo zdravotníctva. Uznesenie vlády už nebude odporúčacie, ale bude zaväzujúce. Toto uznesenie po čase opäť preveríme. A ak sa nenaplnia kľúčové opatrenia, tak máme tretiu možnosť v súlade so zákonom a to je predložiť naše zistenia a kritické pohľady na fungovanie zdravotníctva parlamentu. Parlament je poslednou inštanciou z hľadiska kontroly fungovania štátu a aj prijímania záväzných rozhodnutí voči členom vlády a voči ústredným orgánom štátu. Preto sme zmenili prístup ku kontrolám, aby ľudia nemali pocit, že kontrola niečo odhalila, niečo navrhla, kontrolovaný niečo prijal, ale si myslí, že ok, odišli a najbližších 5 rokov tu nebudú, tak nejak to prežijeme. Nie, v rámci našich procesov máme silné postavenie follow-up kontroly, spätný pohľad na to, či opatrenia, ktoré mali prijať kontrolované subjekty, prijali. Ale nielenže či ich prijali, ale či opatrenia prinášajú aj očakávania, pre ktoré boli prijímané.
Už ste takto postupovali?
V tomto roku sme takto urobili follow-up na PPA, budúci rok takto budeme robiť followup na zdravotníctvo, lebo naše monitorovanie opatrení a ich plnenie zo strany ministerstva ukazujú, že v rámci rezortu pretrvávajú riziká, na ktoré upozorňujeme tretí alebo štvrtý rok. Môže to skončiť aj tak, že opatrenia nebudú naplnené, ale práve preto o tom hovorím, lebo najvyššie kontrolné úrady v Európe nemajú v rukách represívne nástroje. A to ani nechceme. Jediný, a podľa nás ten najúčinnejší, nástroj, ktorý máme, je verejná mienka, že o našich zisteniach, problémoch, nedostatkoch, ktoré sme identifikovali, ktorými trpí napríklad rezort zdravotníctva, hovoríme verejne a vytvára sa verejný tlak na to, aby kompetentní na ministerstve urobili zásadnú zmenu. Zásadná zmena nie je v tom, že navýšime rozpočet v zdravotníctve o miliardu eur, lebo nevieme, kde tá miliarda skončí. My nemáme nastavené merateľné, výkonnostné ukazovatele, čo za peniaze, ktoré dostávajú nemocnice, nám majú poskytnúť. Nemôžeme nastaviť systém DRG tak, že v tom vzorci, ktorý má byť pre výkony v ústavnej zdravotnej starostlivosti, nemáme zohľadnený modernizačný dlh, investície do modernizácie. Nemôžeme cez vzorec dostať peniaze, aby sme dali plat lekárovi, aby sme zaplatili nevyhnutné náklady, ktoré sú spojené s liečením onkologického ochorenia alebo napríklad operácie slepého čreva, my v tých peniazoch musíme vidieť aj balík, ktorý musí obsahovať financie súvisiace s modernizáciou nemocnice, alebo s nevyhnutnou rekonštrukciou, súvisiace s prevádzkovými nákladmi – výmenou výťahov, výmenou okien, opravou strechy. Len tak vieme zabezpečiť udržateľné fungovanie zdravotníckeho zariadenia. Lebo udržateľné fungovanie nie je len o plate lekára, či o nákladoch na zdravotnú ústavnú starostlivosť, ale je aj o aspektoch, o ktorých hovoríme a to je naša pripomienka napríklad k nastaveniu DRG systému. Ak nebude povinný, nikde sa nepohneme. Sme presvedčení, že DRG systém je kľúčovým nástrojom na finančné riadenie v zdravotníctve ústavnej zdravotnej starostlivosti. A potom budeme vedieť, áno, ústavná zdravotná starostlivosť dostáva dosť alebo málo. Za to, čo dostáva, musí dať taký výkon a nie taký. Ako konštatujeme, nie je problém nedostatočného finančného toku, ale je problém nedostatočného riadenia – finančného, manažérskeho, procesného.
Dlhodobo počúvame o zlyhaniach, nefunkčnosti, problémoch v rámci systému ezdravie. Aké sú vaše zistenia?
Ezdravie je ďalší ukážkový príklad. V tejto oblasti očakávame, že budú oveľa aktívnejšie konať aj orgány činné v trestnom konaní, lebo zistenia, ktoré máme z roku 2017- 2018 ukazujú, že niekto s vysokou pravdepodobnosťou porušil povinnosti pri správe cudzieho majetku. Niekto rozhodol, že zmluva, ktorá skončila, zrazu bola predlžená o dva mesiace, odkedy skončila. Niekto rozhodol, že takmer 100 miliónov, ak už nie sme nad 100 miliónmi, vôbec neprináša to, čo to malo priniesť. Ak z hľadiska elektronickej zdravotnej knižky pre pacienta sme dnes na úrovni 0,5 percenta, kde viac ako pol milióna občanov má elektronický identifikačný preukaz, ktorý môže slúžiť ako elektronická zdravotná karta, a nikto ju nepoužíva a práve v čase mimoriadnej situácie, ako bola pandémia, mohla slúžiť ako dôležitý nástroj zdieľania informácií medzi všeobecným lekárom, špecialistom a lekárom v nemocnici, tak nič neslúžilo. Aké je naplnenie merateľných ukazovateľov pre tento projekt? Kde je elab? Kde sú ostatné funkcionality? Niet nad ukážkovejší príklad plytvania s verejnými a európskymi prostriedkami ako je ezdravie. A naše kontroly ukazujú, že tento projekt nie je opraviteľný.
Čo to znamená?
Ďalšie vynakladanie niekoľkých desiatok miliónov na tento systém nebude padať na úrodnú pôdu, lebo systém je od začiatku stavaný na zlých základoch. Ale nie my môžeme povedať, že tento systém je zlý, je potrebné ho skončiť a ideme vybudovať nový, lebo už nie je opraviteľný. To musí povedať ministerstvo, ktoré je za to zodpovedné. Musia sa postaviť k tomu čelom, tak ako to urobili vo Veľkej Británii a obdobný problém pred takmer 20 rokmi zrušili, lebo zistili, že síce vynaložili naň desiatky miliónov libier, ale v konečnom dôsledku im informačný systém nefungoval a už ho nevedeli opraviť. Preto je lacnejšie tento systém radšej ukončiť a vybudovať nový. Máme veľmi vážne obavy, či systém, ktorý tu je budovaný od roku 2008-2010, je vôbec opraviteľný. Dôležité úlohy v oblasti digitalizácie a informatizácie, ktoré sú zadefinované v zákone, prenieslo ministerstvo zdravotníctva na NCZI, a ani raz sa ministerstvo nevenovalo kontrole, ako si NCZI plní povinnosti v tejto oblasti, ani raz sa ministerstvo nezaujímalo o výstupy z dátových registrov. Ako potom pripravujú rozpočet? Ako modelujú objem peňazí, ktorý potrebujeme do zdravotníctva, aby sme naplnili ústavnú povinnosť voči občanom? Toto sú veci, na ktoré upozorňuje NKÚ a toto sú kľúčové problémy, ktoré ak nebude vláda vo vzťahu aj k rezortu zdravotníctva riešiť, tak áno, môžeme tu mať každý rok štrajk lekárov, môžeme mať na stole najcitlivejšiu tému, ako je téma platov a finančného ohodnotenia ľudí, ktorí pôsobia v zdravotníctve, ale vôbec nič neurobíme v tom, že by pacient, občan mal uistenie, že peniaze, ktoré platí do zdravotného poistenia, padajú na úrodnú pôdu, a že sa nestrácajú v šedej diere. Mnohé analýzy, ktoré má k dispozícii nielen NKÚ, ale aj nezávislé neštátne autority, upozorňujú na to, že z hľadiska šedého priestoru vo verejnej politike sa zdravotníctvo pohybuje okolo 25-30 percent verejných zdrojov, ktoré tam tečú. Problém nie je v dostatočnosti alebo v nedostatočnosti peňazí, problém je v kontrole, v efektívnosti a v transparentnosti ich používania.
Jana Andelová
—-
Ľubomír Andrassy
Vyštudoval Vysokú vojenskú školu leteckú gen. M. R. Štefánika v Košiciach, Kalifornskú postgraduálnu školu v USA. Je absolventom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Od roku 2015 pôsobí v Najvyššom kontrolnom úrade a v máji 2022 ho poslanci NR SR zvolili za predsedu úradu.
—-
Ak sa pozrieme na Slovensko na objem peňazí do oblasti prevencie, sme najhorší v Európe.