12.01.2023; Trend; Rozhovor; s. 16,17,18,19,20; Ronald Ižip
Kontrolný úrad sa nezameriava na menšie pochybenia radových zamestnancov, ale na strategické rozhodnutia politikov
Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy v rozhovore pre TREND približuje zmeny fungovania inštitúcie za jeho pôsobenia a spôsob, ako by mal štát efektívne bojovať s korupciou.
Kam sa posunul NKÚ za posledné roky?
Za ostatných päť alebo sedem rokov sa zásadne zmenilo vnímanie NKÚ zo strany politikov. Už to nie je inštitúcia, ktorá by prišla na konkrétne ministerstvo a preverovala by, či úradníci na najnižšej úrovni dobre vystavili dokumenty či dobre účtovali pohonné látky. Sú to rutinné veci, ktoré spravidla vykonávajú radoví zamestnanci.
Sú to rozhodujúce veci, ktoré sa dejú na vyšších poschodiach pyramídy – o čom rozhodujú vrcholoví manažéri alebo až vrcholoví politici, to bolo v minulosti mimo hľadáčika a záujmu Najvyššieho kontrolného úradu SR. Upriamili sme pozornosť NKÚ na rozhodnutia, ktoré sú strategické, ktoré robia ministri, štátni tajomníci, generálni riaditelia, riaditelia štátnych podnikov, štátnych akcioviek.
Čo na nich skúmate?
Posudzujeme z hľadiska nielen zákonnosti, ale aj z hľadiska hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti, ako nakladajú s verejnými, európskymi financiami, majetkom. A či stratégie, na ktoré sa vynaložili nemalé verejné finančné prostriedky, majú hlavu a pätu, či podľa nich aj fungujú, či sú dostatočne finančne kryté.
Prečo sa zmenilo vnímanie NKÚ najmä zo strany politikov?
Lebo výstupy našich kontrol už nesmerujú k radovým zamestnancom a ich menším pochybeniam, ale k strategickým kľúčovým rozhodovaniam politikov. Najvyšší kontrolný úrad vystavuje politikom vysvedčenie, či to, čo prezentovali vo voľbách, čo dostali do programového vyhlásenia, k čomu sa Slovenská republika zaviazala, pokrývame z hľadiska verejných financií, či to pokrývame dostatočne a či v rámci týchto kľúčových programov nedochádza k nehospodárnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami.
Od politikov zaznelo, že chodíte možno príliš do minulosti namiesto toho, aby ste reagovali na aktuálne veci. Ako vnímate takúto kritiku?
Kontrola je skúškou správnosti. Aj v škole na prvom stupni nás na matematike učili, že až keď som vypočítal príklad, robil som skúšku správnosti. Skúšku správnosti nemôžete urobiť ani v polčase, ale nemôžete ju urobiť ani skôr, ako máte výsledok. Aj kontrola z hľadiska takej inštitúcie, akou sme my, je ex post.
Pozeráme sa na veci s dvoj- až trojročným odstupom. Ale ak realizujete veľký strategický projekt, máte nejakú stratégiu, ktorá má horizont piatich, desiatich, pätnástich rokov, samozrejme, že sa na takúto stratégiu pozeráme aj v polčase alebo v jej priebehu, ale vždy musí byť ukončená nejaká epizóda, nejaká etapa, aby sme vedeli zhodnotiť, či to, čo sa deklarovalo, sa aj dosiahlo alebo nie.
Kde vidíte najväčšie zlyhávanie štátu?
Najpodstatnejšia kontrola, ktorá nám zlyháva, je vnútorná kontrola v rámci štátu. Za ostatných desať rokov je najviac degradovaná oblasť vnútornej kontroly. Úplne sme zdecimovali jej systém – dostali sme ho na úroveň len akéhosi kontrolovania zaúčtovania, nezaúčtovania peňazí, existencie, neexistencie štyroch očí pri kontrole z hľadiska základnej finančnej kontroly.
Kontrola dnes nie je len o tom, či ste v rozpočte peniaze mali alebo nemali, či ste urobili verejné obstarávanie v súlade so zákonom alebo nie. Ale načo bude niekomu v lese GLS Mercedes, keď vie použiť akékoľvek auto nižšej alebo strednej triedy? Načo bude nemocnici CT so špecifikáciami, ktoré nie je schopná využiť. Keď verejné obstarávanie vyhrali tí správni, tak sa, samozrejme, nakupovali miliónové zdravotnícke prístroje a tie po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch ostali v pivnici, lebo nemocnica nemala na náhradné diely.
Predmet kontroly sa teda za posledné roky výrazne zmenil?
Keď sme štartovali výkonnostné kontroly, ktoré súvisia práve s tým, čo som hovoril, išli sme do toho pomaly a odhaľovali sme len problémy, ktoré boli na povrchu. Kontroly robíme čím ďalej, tým dôslednejšie. Uplatňujeme pri nich štandardy, ktoré uplatňujú všetky moderné najvyššie kontrolné inštitúcie sveta. V rámci výkonnostných kontrol postupujeme podľa metodiky a podľa štandardov, ktoré sú celosvetovo rešpektované.
Keďže raz za dva roky podstupujeme hodnotenie kvality, keď nás hodnotia iné kontrolné inštitúcie, ktoré vedia, čo je naším poslaním, vystavujú nám vysvedčenia, či to robíme dobre alebo nie, či dodržiavame metodiku, postupy a princípy ako máme, tak si nemôžeme dovoliť prispôsobovať postupy, metodiku tak, ako nám to vyhovuje.
Ako vnímate obvinenia politikov, že kontroly robíte tendenčne?
Nič nerobíme tendenčne. Všetky naše kontroly vychádzajú z rizikových analýz. Pri každej kontrole vieme, o akom objeme peňazí sa rozhoduje. Vieme, aký dosah má konkrétna politika, ktorú kontrolujeme, na život občana alebo fungovanie systému. Keď tam vidíme dostatočne široké rizikové segmenty, kontrolu zaraďujeme do plánu kontrolných akcií bez ohľadu na to, či je pri moci tá alebo iná politická strana.
Slovensko je krajina, ktorá výrazne trpí vysokou korupciou. Je z pohľadu kontroly na boj s ňou dostatočných vašich 300 zamestnancov?
Slovensko je na tom veľmi dobre v porovnaní s Českom či Poľskom alebo Rakúskom. Ale nemá to byť o tom, koľko máme zamestnancov na počet obyvateľov. Kontrola je systém a NKÚ je súčasťou tohto systému.
Ak si niekto myslí, že korupcia vymizne len tým, že prebehnú parlamentné voľby a niekto povie, že oddnes už nie sme korupční, tak takto to nefunguje. Korupcia je v našej spoločnosti hlboko zakorenená. Rozkvitať začala privatizáciou a pokračovala eurofondmi. Podhubie, ktoré zistilo, že sa dá bezbolestne dostať k majetkom alebo k veľkým financiám, si dovoľuje toľko, koľko mu spoločnosť dovolí.
Koľko mu dovolí spoločnosť?
Ak zisťujeme, že napríklad PPA fungovala v prostredí, ktoré je ťažko korupčné a dovtedy si to z orgánov činných v trestnom konaní a ani zo strany informačných spravodajských služieb nikto nevšimol, tak je to, takpovediac, na zaplakanie. Kontrolór nie je vyšetrovateľ. Kontrola nie je naháňanie podvodníkov a zlodejov. Kontrola je uistenie, že dodržiavate základné zákonné pravidlá pre hospodárne, efektívne a účelné používanie verejných prostriedkov. Práve aj množstvo zistení, ktoré má NKÚ, čo sa týka až možnej trestnoprávnej dohry, ukazuje, že tu zlyhávajú iné štruktúry a iné organizácie, ktoré majú zabezpečiť, aby tých, ktorí chcú parazitovať na verejných financiách a verejnom majetku, bolo čo najmenej, lebo majú strach, že sa na nich príde.
Ako že to na Slovensku došlo tak ďaleko?
Obdobie, ktoré sa ponúklo na vytváranie korupčného prostredia, bolo také silné práve preto, že niekto buď vedome, alebo nevedome degradoval systémy vnútornej kontroly. Namiesto toho, aby tých, ktorí sa správali korupčne, odovzdali orgánom činným v trestnom konaní, vždy sa s nimi nejako dohodlo, že radšej odišli zo štátnozamestnaneckého miesta, ako keby sme na nich podali trestné oznámenia. Preto na Slovensku máme milión generálnych riaditeľov, ktorí sú ako mesiace okolo Saturnu, ktorí obiehajú okolo eurofondového mešca. Raz sú generálni riaditelia v rámci takého programu, inokedy okolo iného.
Takto sa podľa mňa nedá vyhrať vojna ani za mesiac, ani za dva a ani v jednom volebnom období. Musí to byť celonárodná agenda. Aj preto v rámci NKÚ chceme mať silný útvar, ktorý bude riešiť otázku možného fraudu. Chceme v rámci každej kontroly preveriť, či inštitúcia má nastavený systém tak, aby nedochádzalo k fraudu, k udržiavaniu korupčného prostredia. Ak by sme zistili, že je riziko relatívne vysoké, naše zistenia by sme intenzívne komunikovali či už s políciou, alebo s prokuratúrou.
Aj táto vláda chcela byť protikorupčná. Ako sa jej to podarilo?
Ryba smrdí od hlavy. Ak chcete, aby spoločnosť spoločne s vami mala jednotný ťah v boji proti korupcii a proti podvodníkom, tak to nemôžete urobiť bez toho, aby sa k tomu neprihlásili aj vrcholoví politici. Ale tí musia ísť v tejto agende príkladom. Máme iks príkladov, keď bol politik obvinený z korupcie a namiesto toho, aby vyvodil osobnú zodpovednosť a vytvoril priestor pre nezávislé inštitúcie, aby posúdili, či to tak je alebo nie, začal obviňovať okolitý svet. Nestačí len zdvihnúť zástavu zo zeme a tvrdiť, že som protikorupčný. Musíte aj vytvoriť dostatočný priestor pre inštitúcie, ktoré môžu s korupciou a so zločinnosťou bojovať.
Ako s korupciou bojovať?
S korupciou a so spreneverou nemôžu bojovať politici, musia to byť orgány činné v trestnom konaní a politici musia vytvoriť tento systém. Mafia je veľmi sofistikovaná, svoje chápadlá má rozprestreté od súdov, prokurátorov cez množstvo štátnych úradníkov. Je veľmi ťažké proti nej bojovať, keď vám ešte politici hádžu polená pod nohy. Musíme mať kvalitné informačné systémy, musíme pracovať s analytikmi, musíme sem pritiahnuť odborníkov a politici musia takto fungujúci systém podporovať.
Nedávno ste prišli s analýzou rozpočtu verejných financií na rok 2023. Naň by mala reflektovať najmä vláda, no nestalo sa. Nie je problém, že práve ona naštrbuje závery, s ktorými prichádzate?
Možno áno, možno nie. Ak hovoríte o verejných financiách, Slovensko sa vydalo na veľmi dobrú cestu, ktorú sme nevymysleli len my, ale ktorá sa uplatňuje v rámci západoeurópskych krajín. Toto všetko sa rovná programový rozpočet. Jeho pravidlá sme nastavili pred 20 rokmi. Pozrite sa dnes, kam sa vytratil programový rozpočet? Ak nemáte rozpočet udržateľný z hľadiska programového rozpočtovania, vôbec vám to nefunguje. Fungujete z roka na rok, čo vyhovuje tým, ktorí sa vedia v týchto mútnych vodách pohybovať a ťažia z toho, že máme nejasné pravidlá.
Ako by mal dobrý systém vyzerať?
Keby sme mali jasné pravidlá a keby to fungovalo tak, ako má, tak sa nikto nebojí ani predčasných volieb, ani rozpočtového provizória, lebo sú to javy, s ktorými sa v spoločnosti počíta. Keď máte zadefinované princípy, na základe ktorých sa v mimoriadnej situácii správate, a máte istotu, že máte kvalifikovaných štátnych úradníkov, krajina môže fungovať bez ohľadu na to, či sú voľby raz za štyri, tri alebo dva roky.
Predstavme si, že spravíte kontrolu a prídete s istými závermi. Čo sa stane, ak ich inštitúcia nerešpektuje?
V minulosti sa kontroly končili spravidla tým, že sme napísali odporúčania pre kontrolovaný subjekt. Dnes sme si povedali, že je to málo. Preto v rámci stratégie na budúce tri roky ideme zmeniť plánovanie. Medzi kontrolné akcie, ktoré budeme v priebehu roka vykonávať, budeme vo väčšej miere zaraďovať následné kontroly, ktorými budeme preverovať, či prijaté opatrenia napĺňajú svoj účel.
Stávalo sa, že kontrolované subjekty nevykonali nápravu?
Napríklad rezort školstva v minulosti prijal na základe našich odporúčaní opatrenia, no o niekoľko týždňov sa vrátili presne k tomu, čo bolo predtým, lebo to vyhovovalo záujmovým skupinám. My sme až s odstupom troch rokov zistili, že oni síce prijali opatrenia, ale tie platili veľmi krátko. Aby som nehovoril o epizóde, ktorá je päť alebo šesť rokov stará, odporúčali sme ministerstvu zdravotníctva, aby zmenilo systém obstarávania, aby zmenilo systém riadenia podriadených organizácií a aby si každá koncová nemocnica nevybojovávala pravidlá voči poisťovniam sama. Tak ako Svet zdravia reprezentuje matka a štruktúra a bojujú za svoje nemocnice, tak má za štátne nemocnice bojovať štát. My však nechávame na každom riaditeľovi, aby si po známostiach vybavil rozpočet od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, od Dôvery alebo od Unionu. Takto to nemôže fungovať.
Čo ste v tomto smere spravili?
Navrhli sme prijať opatrenia. Na ich základe sa zriadila sekcia, ktorá mala mať na starosti podriadené organizácie a navrhli sme tiež centrálne obstarávanie. Dnes nič z toho nefunguje. Preto sa vrátime na ministerstvo zdravotníctva a pôjdeme aj po iných ústredných orgánoch štátu, kde je veľký objem peňazí, ako realizujú prijaté opatrenia, či ich vyhodnocujú a či plnia želaný benefit. Ak zistíme, že to tak nie je, tak už v takomto prípade nebudeme robiť kontrolu, ktorej výsledky budeme adresovať kontrolovanému subjektu, budeme ich adresovať vláde. Premiér ako ten najdôležitejší človek bude musieť prijať zodpovednosť za smerovanie krajiny.
Čo ak to nebude priorita premiéra?
Ak sa vláda rozhodne, že nie, je to jej slobodná vôľa. My ju nemôžeme prinútiť, ale budeme o tom nahlas hovoriť pred verejnosťou a politici budú musieť byť s touto realitou konfrontovaní.
Už ste takto kontaktovali premiéra?
Boli témy nielen zdravotnícke, ale aj v rámci rezortu pôdohospodárstva. Dostal informácie, ktoré súvisia s rozvojom cestnej infraštruktúry aj s mýtnym tendrom. Traja najvyšší ústavní činitelia, prezidentka, predseda vlády a predseda parlamentu, každý štvrťrok dostávajú sumár základných, zásadných zistení aj s tým, že ich upozorňujeme na problém, ktorý súvisí s fungovaním systému alebo neplnením záväzku, ktorý máme voči Európskej únii alebo OSN. Do budúcna očakávame, že predsedovia vlád budú používať Najvyšší kontrolný úrad aj ako nástroj na to, aby mali relevantné informácie o tom, či ich ministri napĺňajú to, k čomu sa hlásia.
Keď bolo výberové konanie na šéfa NKÚ, jedným z kandidátov bol aj Štefan Kišš, ktorý tvrdil, že nie všetky správy sú verejné. Sú správy, ktoré podliehajú nejakému utajeniu alebo sa nezverejňujú?
Má pravdu. V tomto roku sme robili kontrolu, ktorá je v utajenom móde – Vojenské spravodajstvo. V prípadoch, kde už počas výkonu kontroly postupujeme naše zistenia a spolupracujeme s políciou, protokol nezverejňujeme, aby sme nemarili vyšetrovanie. Ale aby som to dal na správnu mieru, pán Kišš mal na mysli to, že na našej internetovej stránke nezverejňujeme protokoly, ale správy. Protokol je veľmi odborný a niekedy aj ťažko čitateľný dokument. Najjednoduchšie by asi bolo zverejniť protokol a robte si s ním, čo chcete, ale z hľadiska bežného občana by sa v ňom nik nevedel orientovať. Z kontrolnej akcie nezverejňujeme protokol, ale správu, ktorá opisuje, čo sme zistili aj v kontexte iných zistení a iných skutočností spred dvoch, troch alebo možno aj štyroch rokov. A takúto správu predkladáme na prerokovanie do parlamentu. No každý, kto chce, môže NKÚ požiadať o protokol a my mu ho sprístupníme.
Aká je vaša ďalšia vízia úradu v nadchádzajúcich siedmich rokoch?
Mojím cieľom je, aby NKÚ bol vzorovou organizáciou. Som presvedčený, že aj štátna inštitúcia môže fungovať veľmi úspešne, profesionálne a môže byť vzorom pre ostatných. Pre to, aby sme boli nielen vzorom pre ostatných, ale aby sa naplnilo aj naše poslanie, ktoré je zadefinované v ústave, nemôžeme zostať v kontúrach výkonu kontroly spred desiatich či pätnástich rokov. Musíme dynamicky reagovať na to, čo sa v spoločnosti deje. Aj preto nemáme schválený plán kontrolnej činnosti na celý rok, ale len na prvý polrok a vytvorili sme takzvaný systém plávajúceho plánovania.
Ako bude fungovať?
V priebehu roka na základe rizikových analýz identifikujeme problematické oblasti. Na základe personálnych a odborných možností, ktoré máme k dispozícii, modelujeme kontrolné akcie, aby sme verejnosti ponúkali viac odpovedí na otázky, či tí, ktorí rozhodujú v ich mene, rozhodujú hospodárne a efektívne, či nedochádza k plytvaniu alebo ku korupčnému správaniu. Ak sa nám to podarí za nadchádzajúcich sedem rokov zrealizovať, tak si myslím, že NKÚ bude inštitúciou, ktorá ukáže, že bez ohľadu na to, či ste štátny, súkromný alebo neziskový sektor, vždy to závisí od prístupu a od ľudí, ktorí, ak majú víziu, vedia, kam chcú kráčať a vedia to aj docieliť.
—-
Ľubomír Andrassy
V roku 1996 ukončil štúdium na Vysokej vojenskej škole leteckej gen. M. R. Štefánika v Košiciach a začal pracovať na ministerstve obrany. O rok neskôr sa stal vedúcim úseku komunikácie a hovorcom Strany demokratickej ľavice a zároveň začal študovať politické vedy a medzinárodné vzťahy na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (UMB). V roku 1998 sa stal poslancom národnej rady. V roku 2002 získal titul na UMB a pokračoval v štúdiu, ktoré ukončil rigoróznou skúškou v roku 2005. V roku 2008 sa stal konzultantom pre tvorbu komunikačných stratégií verejných inštitúcií vo Svetovej banke na Slovensku. Po štvorročnom pôsobení ako hovorca a poradca na Miestnom úrade v Petržalke sa v roku 2010 stal riaditeľom Kancelárie primátora hlavného mesta SR. Od roku 2015 pôsobil ako generálny riaditeľ Kancelárie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Od septembra 2020 je jeho predsedom.
—-
Za ostatných desať rokov najviac degradovala oblasť vnútornej kontroly. Úplne sme zdecimovali jej systém
Upriamili sme pozornosť NKÚ na rozhodnutia, ktoré sú strategické, ktoré robia ministri, štátni tajomníci, riaditelia štátnych podnikov
