Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy o preverovaní Petržalskej električky aj bývalom primátorovi Milanovi Ftáčnikovi
Na základe čoho si NKÚ vyberá plán kontrol v samospráve a samosprávnych organizáciách?
Strategické zameranie kontrol vychádza v prvom rade z analýz rizík, odborného posúdenia miery významnosti vo vzťahu k použitým verejným prostriedkom, ale tiež popísania záväzkov, ktoré má realizovať samospráva či štát v rámci strategických medzinárodných dokumentov OSN či Európskej únie. Na základe analýz, posúdenia významnosti či určenia miery rizík spracujú odborní zamestnanci úradu tému kontroly. Na jej základe sa následne vypracuje projekt kontrolnej akcie. Ak hovorím o rozpočtových či majetkových otázkach, tak spravidla preverujeme konkrétnu obec, mesto. Ak ale hovoríme o napĺňaní a realizácii originálnych či prenesených kompetencií, tam už potrebujeme mať širší pohľad cez reprezentatívnu vzorku. Tú definujeme napríklad na základe veľkosti samosprávy či rozsahu kompetencií, ktoré vykonáva. V prípade posudzovania nakladania s komunálnym odpadom, verejnoprospešných služieb, či projektov modernizácie verejných osvetlení, úrad robil kontroly na vzorke 50 až 70 samospráv v rámci celého Slovenska.
Najvyšší kontrolný úrad starostlivo posudzuje aj podnety od občanov a niektoré kontroly vznikli práve na ich základe. V tomto prípade sa rozhodujeme, či pôjdeme do mimoriadnej kontroly na základe rizík, skutočností popísaných v podnete, ale významnú rolu tu zohrávajú kapacitné možnosti úradu. Takto sme naposledy kontrolovali obce Pukanec, Žehru či Košický samosprávny kraj.
V čom nachádzate okrem bežnej prevádzky najčastejšie porušenia zákonov, najmä toho o verejnom obstarávaní?
Najčastejším problémom býva nedodržanie rozpočtových pravidiel. Často identifikujeme ale aj problém, ktorý súvisí s rozdelením právomocí medzi zastupiteľstvom a primátorom či starostom. Napríklad starosta či primátor používa finančné prostriedky nad rámec toho, čo mu schválilo zastupiteľstvo. V ostatných dvoch rokoch poukazujeme aj na veľmi časté využívanie tzv. osobitného zreteľa pri predaji alebo dlhodobom prenájme nehnuteľností. Tento inštitút nie je podľa nášho názoru dostatočne zadefinovaný v zákone a v mnohých prípadoch je zneužívaný, ako ľahšia cesta odporu či zahmlenie procesu predaja samosprávneho majetku blízkemu človeku štatutára mesta, alebo poslanca zastupiteľstva. Nemenej významnými zisteniami sú aj rezervy pri nastavovaní vnútorného kontrolného systému v rámci magistrátov či obecných úradov, ale tiež pri odbornom fungovaní samosprávnych kontrolórov.
Koľko kontrol ste za posledné 4 roky vykonali v rámci samospráv v Bratislave – mestské časti, mesto a nimi zriaďované organizácie?
V rámci Bratislavy sme urobili päť kontrolných akcií, ktoré boli zamerané nielen na magistrát, teda mesto, ale aj na mestské časti, prípadne ich príspevkové organizácie, ktoré zapadli do reprezentatívnej vzorky nášho úradu. Pred tromi rokmi sme spracovali aj analytickú správu, ktorá poukazovala na to, ako sú roztrieštené kompetencie medzi mestom a mestskými časťami. Na základe analýzy vyplynulo, že máme v meste rôzne kategórie Bratislavčanov. Bratislavčania z jednotlivých mestských častí majú rôzne podmienky napríklad pri poplatku za psa, prijímaní detí do predškolských zariadení či pri poskytovaní obecných nájomných bytov. Diskrimináciu je možné vidieť aj pri senioroch, ktorí nemôžu v iných mestských častiach navštevovať zariadenia, ktoré sú určené pre ich denný či dlhodobý pobyt. V tomto období pracujú kontrolóri na rizikovej analýze, ktorá súvisí s významným rizikom identifikovaným pri využívaní európskej finančnej pomoci zo strany bratislavského magistrátu. Ak by kontrolou došlo k potvrdeniu identifikovaných rizík, súvisiacich hlavne s dopravnými investičnými projektmi, môže to mať veľmi negatívny dopad na rozpočet mesta.
Čo by ste odporučili manažérom samosprávy, aby sa vyhli nálezom z vašej strany?
Odporúčal by som im, aby v rámci rozhodovania pracovali s analýzami a mali pre svoje rozhodnutia aj alternatívne riešenia. Je to totiž cesta k dobrej a odbornej správe verejných financií a je to bezpochyby krok k hospodárnemu a efektívnemu rozhodovaniu o použití samosprávnych zdrojov i majetku. Dôležité je podľa mňa tiež naštartovanie účinného systému vnútornej kontroly. Samosprávni kontrolóri musia byť spôsobilí vykonávať nielen základnú finančnú či administratívnu kontrolu, ale mali by vedieť možno aj v spolupráci s Najvyšším kontrolným úradom preverovať plnenie strategických dokumentov obce, alebo hodnotiť efektívnosť procesov v kontexte každodenného života samosprávy.
Končia niektoré vaše nálezy aj ako podnet na prípadné trestné stíhanie?
Kontrola má byť v prvom rade súčasťou riadenia a je to nástroj, ktorý umožňuje primátorovi, starostovi získať uistenie, že ľudia, ktorí pracujú na magistráte či miestnom úrade, konajú nielen v súlade so zákonom, ale že sa dosahujú želané efekty a benefity, ktoré súvisia s objemom vynaložených verejných prostriedkov. Kontrola nie je nástrojom na naháňanie zlodejov a podvodníkov. Na to sú prioritne určené iné inštitúcie – polícia či prokuratúra. Stáva sa, že zistenia NKÚ postupujeme orgánom činným v trestnom konaní. Značná časť z nich súvisí práve s fungovaním resp. nefungovaním miestnej samosprávy.
Jedna osobná otázka: Dlho ste pracovali s pánom primátorom Ftáčnikom. Ako si na túto spoluprácu spomínate?
Áno, s Milanom Ftáčnikom som spolupracoval veľmi aktívne. Bol to človek, ktorý mal morálne kvality, uznával princípy konštruktívneho dialógu a dokázal ľudí spájať pre myšlienku i vec. Musím povedať, že v najväčšej mestskej časti Bratislavy, v Petržalke, výrazným spôsobom zanechal stopu, ktorá priamo súvisí nielen s participatívnym rozpočtom, revitalizáciou detských ihrísk, ale aj riešením cyklistických ciest či zelene. Bez jeho osobného nasadenia by sa neuskutočnila rekonštrukcia škôl a predškolských zariadení. Aj vďaka týmto aktivitám potom dostal dôveru Bratislavčanov a stal sa primátorom slovenskej metropoly.
Dnes, ak sa pozeráme na to, čo sa deje okolo nás – vybudovala sa električková trať do Petržalky, mesto má nové električky a autobusy, dokončila sa rekonštrukcia trate do Dúbravky, postavila sa autobusová stanica, revitalizuje sa nábrežie Dunaja. To všetko sú projekty, ktoré sa začali písať ešte za éry primátora Ftáčnika, teda pred takmer desiatimi rokmi. Všetky významné projekty prešli otvorenými verejnými diskusiami v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Milan robil rozhodnutia až po tom, keď dobre poznal názor nielen investora, ale aj širokej verejnosti. A som sklamaný, že súčasný primátor prestal uplatňovať tento participatívny dialóg s verejnosťou. Mám pocit, že dnes sa v Bratislave rozhoduje podľa toho, aké pravidlá definuje investor. Verejnosť dostáva informácie od vedenia samosprávy už len ako hotovú a rozhodnutú vec.
Mali by sa ľudia napríklad pred voľbami zaujímať, ako dopadla ich samospráva pri kontrolách NKÚ?
Kľúčovým nástrojom pre zdravé a udržateľné fungovanie samosprávy sú samotní občania. Počas volebného obdobia majú primárnu kontrolu nad rozhodnutiami primátora a starostu realizovať zvolení poslanci, ale to určite nestačí. Je potrebné, aby sa každý občan sám mohol stať dobrým kontrolórom svojho mesta. K tomu, aby ľudia mali možnosť ľahšie kontrolovať zvolených politikov, potrebujú ucelené informácie, správne dáta. Najvyšší kontrolný úrad preto prostredníctvom svojej analytickej jednotky a IT špecialistov spracoval bezplatne prístupnú aplikáciu MuMAP. Aplikácia ponúka občanom, aj Bratislavčanom zaujímavé informácie o rozpočte samosprávy, o jej investičných aktivitách, čerpaní európskych fondov, ale napríklad aj o tom, ako využili podnikatelia projekt prvej pomoci počas COVID pandémie. Všetko sú to jasné čísla, ktoré môžu pomôcť každému z nás pýtať sa volených predstaviteľov na zdôvodnenie ich rozhodnutí. Pýtať sa na to, ako samospráva nakladá s verejným majetkom, ale aj na to, akým spôsobom sa zadlžuje mesto, kde žijeme. Dlhy samosprávy totiž v konečnom dôsledku budú splácať všetci jej obyvatelia.
