• Najvyšší kontrolný úrad tvrdí, že rezort obrany nedokázal preukázať nižšie náklady lietadiel F-16 oproti švédskym strojom JAS-39 Gripen.
  • Problémom je aj celkový ročný nálet. Ten je podľa NKÚ na úrovni menej ako 50-tich percent obstaranej kapacity stíhačiek F-16.
  • Rezort obrany zároveň nepreukázal opodstatnenosť nákupu všetkých 14 stíhacích lietadiel F-16, v dôsledku čoho NKÚ odporúča prehodnotiť počet obstarávaných strojov.
  • NKÚ tiež tvrdí, že vybraná obmena taktického letectva nemusela byť najefektívnejším riešením.
  • Viac ekonomického a politického spravodajstva nájdete na HNonline.sk.

História slovenských stíhačiek je jedna veľká tragédia. K 24 kusom MiG prišla slovenská republika v rámci deblokácie ruského trhu v polovici deväťdesiatych rokov. No už v roku 2004, po vstupe do NATO, bolo jasné, že ich využívanie na ochranu vzdušného priestoru nebude jednoducho stačiť.

Situácia sa zhoršila najmä po tom, čo kvalitatívne požiadavky NATO v roku 2017 voči Slovenskej republike výrazne stúpli. Aj to bol dôvod, prečo sa v roku 2018 rozhodol rezort obrany pod vedením nominanta SNS Petra Gajdoša rozhodol pre obstaranie nových lietadiel.

Variantov bolo viac, no finálne rozhodnutie padlo po slávnostnom podpísaní zmluvy medzi šéfom obrany a viceprezidentkou spoločnosti Lockheed Martin Anou Wugofski koncom roka 2018. Predmetom zmluvy za takmer dve miliardy eur sa totiž stalo štrnásť kusov moderných strojov F-16.

„Zavŕšili sme proces obstarania nových stíhacích lietadiel. Slovenská republika ukončí ochranu vzdušného priestoru lietadlami MiG-29 a nakúpi lietadlá F-16, najmodernejšiu verziu. Slovensko podpísalo dokumenty, na základe ktorých nakúpi 12 jednomiestnych a dve dvojmiestne, ktoré budú slúžiť na výcvik,“ oznámil vtedajší premiér Peter Pellegrini za Smer-SD, ktorý bol osobne pri podpise kontraktu.

Otázna výhoda a premárnená šanca

Samotné obstarávanie od začiatku sprevádzali pochybnosti. Na ne upozorňovala opozícia aj vtedajší bezpečnostný analytik a dnešný šéf obrany Jaroslav Naď. Na samotný kontrakt sa pozrel aj Úrad pre verejné obstarávanie. Ten v minulom roku konštatoval, že nákup bol mimoriadne netransparentný, musel pre nedoručenie kompletnej dokumentácie v originálnom vyhotovení udeliť päť poriadkových pokút, a tak sa obrátil na Najvyšší kontrolný úrad s podnetom na vykonanie kontroly. Ten vo svojej najnovšej správe po dvoch rokoch skúmania konania rezortu obrany konštatuje svoje zistenia.

Medzi nimi sa spomína napríklad aj to, že ministerstvo nedokázalo preukázať nižšie náklady lietadiel F-16 oproti švédskym strojom JAS-39 Gripen. Gajdošov rezort totiž po podpise zmluvy tvrdil, že americké stroje sú v konečnom dôsledku lacnejšie. To však opäť spochybňuje NKÚ. To tvrdí, že prevádzkové náklady stíhačky Gripen sú o takmer pätinu nižšie.

„Vzhľadom na evidentné nezrovnalosti v analýze, ako aj všetky verejne dostupné a poskytnuté zdroje, vrátane analýz významných zdrojov, sa skutočné náklady na životný cyklus javia opačne – v prospech JAS-39 Gripen,“ tvrdí v správe NKÚ.

Samotné F-16 nás budú stáť počas prvých desiatich rokov 2,6 miliardy eur, ďalších 20 rokov prevádzky nás následne bude stáť raz toľko. A navyše NKÚ tvrdí, že vzhľadom na celkový ročný nálet, ktorý je na úrovni menej ako 50-tich percent obstaranej kapacity stíhačiek F-16, by bol podľa postačujúci menší počet strojov. Približne polovičný.

Neefektívnosť riešenia čelí kritike aj preto, že slovenská strana pri nákupe nevyžadovala kompenzačné programy ako sú napríklad priame investície do zbrojného priemyslu či zabezpečenie subdodávateľských vzťahov pre vlastnú zbrojnú výrobu. Vďaka tomuto by mohla byť podľa odhadov kontrolórov podporená ekonomika Slovenska sumou až do výšky obstarávacej ceny lietadiel, teda do 1,9 miliardy eur.

Na úkor ťažkej mechanizovanej brigády aj radarov

Slovenská republika dosiahla v roku 2020 záväzok vynakladať dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu a pre roky 2021 – 2023 plánuje výdavky na úrovni 1,8 – 1,9-percenta HDP. Celkové obranné výdavky v najbližších rokoch tak budú dosahovať takmer dvojnásobnú úroveň oproti roku 2018.

Problémom však podľa NKÚ je fakt, že nákup až 14 stíhacích lietadiel prevyšuje požiadavky NATO a zároveň vo významnej miere odčerpáva zdroje od realizácie meškajúceho projektu ťažkej mechanizovanej brigády. Aj v tejto oblasti si totiž voči Severoatlantickej aliancii musíme plniť a práve táto oblasť spolu s radarovým pokrytím za 2,4 miliardy eur patrí pre slovenskú stranu medzi najvyššie priority.

Ťažká mechanizovaná brigáda totiž potrebuje v prvom rade pásové bojové obrnené vozidlá, tanky, viacúčelové taktické vozidlá a samohybné húfnice, ktoré by opäť mimochodom mohli byť prínosom pre náš priemysel.