Branislav Závodský, moderátor: „Ani nevieme ako, no prišli sme o milióny našich peňazí, pretože na ministerstvách vnútra a obrany, ktoré riadia ľudia zo Smeru a SNS, sa podľa všetkého protizákonne a navyše pod cenu predávali služobné byty. Ako k tomu došlo a kto je za to zodpovedný? Alebo nikto? Kontrolóri z Najvyššieho kontrolného úradu sa pozreli aj na prevádzku a zisky Skytollu, teda nášho elektronického výberu cestného mýta. Aké sú čiastkové výsledky kontroly a sú desiatky miliónov eur ziskov tejto firmy skutočne oprávnené? A prečo by mal v parlamente vzniknúť nový výbor na kontrolu činnosti Najvyššieho kontrolného úradu? No a o tom všetkom sa pobavíme dnes tu v štúdiu s generálnym riaditeľom Kancelárie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pán riaditeľ, dobrý deň, vitajte u nás.“

Ľubomír Andrassy, generálny riaditeľ Kancelárie predsedu NKÚ, (hosť v štúdiu): „Pekné poludnie želám.“

Branislav Závodský: „Veľmi pekne ďakujem takisto, že ste prišli. No, hneď na úvod by som sa teda opýtal na tú základnú vec, pretože po kontrole Najvyššieho kontrolného úradu ohľadom predaja služobných bytov ste prišli so záverom, že štát stratil na nezákonnom predaji služobných bytov milióny eur. Môže to, prosím, aj nejak konkrétnejšie vysvetliť?“

Ľubomír Andrassy: „Môžem to veľmi jednoducho vysvetliť na matematike, ale aj na zákonnosti celého procesu predaja štátnych služobných bytov, ktoré sú v pôsobnosti či už ministerstva obrany, alebo ministerstva vnútra. Použili sme jednoduchú matematiku, pozerali sme sa na ceny bytov, ktoré boli predávané zo strany či už jedného rezortu, alebo druhého, a porovnali sme to s cenami, za ktoré kupujú štandardne takéto byty ľudia či už v Bratislave…“

Branislav Závodský: „Čiže s bežnými trhovými cenami.“

Ľubomír Andrassy: „Samozrejme musíte sa pozerať na trhové ceny, pretože je to majetok štátu, je to štátny byt, štátny byť predávate, a musíte povedať, že ak ste niekoho zvýhodnili, ak ste niekomu predali možno za 10-percentnú cenu reálnu trhovú, tak ste mali na to zákonné oprávnenie a urobili ste to preto, lebo vám to zákon umožnil, pretože štátna inštitúcia môže konať len v súlade so zákonom, nemôže si robiť to, čo je zákon nezakazuje.“

Branislav Závodský: „Rozumiem. Tak k akým teda prípadom dochádzalo, ako to v skutočnosti vyzeralo, ak sa rozprávame o tom, že byty predávalo teda ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany, svoje služobné byty. Ako to teda bolo na jednom a na druhom ministerstve?“

Ľubomír Andrassy: „Štátne služobné byty nemá len ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra, my sme sa však pozreli len na tieto dve organizácie, štátne inštitúcie…“

Branislav Závodský: „No tak ono potom by mohla byť aj zaujímavá otázka, či máte podozrenie, alebo či, povedzme, nejaké kontroly preukázali, že aj iné inštitúcie, ktoré majú v držbe takého služobné byty, či takýmto spôsobom ich predávali.“

Ľubomír Andrassy: „Kontroly to priamo nepreukázali, ale mali sme rizikovú analýzu, kde sme sa pozreli napríklad na služobné byty, ktoré spravuje Finančná správa, a tam sme zistili, že teda nájomné zmluvy k tým bytom, ktoré majú k dispozícii, sú na dobu určitú, sú počas výkonu toho služobného pomeru, ktorú ten príslušník v danej inštitúcii má, a teda ak raz máte byť len na dobu určitú, kým teda pôsobíte v danej inštitúcii, tak dovtedy máte možnosť užívať takúto výhodu, ktorú vám tá inštitúcia dá.“

Branislav Závodský: „Ale potom už nie.“

Ľubomír Andrassy: „Samozrejme, ak vám skončí služobný pomer, ste si vedomý toho, že vtedy prichádzate aj o strechu nad hlavou, ktorá je vám poskytnutá prostredníctvom služobného bytu.“

Branislav Závodský: „Rozumiem. No, to je zaujímavé, môžme potom ešte sa k tomu vrátiť, ale teda poďme naspäť ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra.“

Ľubomír Andrassy: „Ak sa vrátime k polícii a k armáde…“

Branislav Závodský: „Áno.“

Ľubomír Andrassy: „Tam sme identifikovali riziko ešte v roku 2017, keď sme kontrolovali projekt ESO, a pozerali sme sa na to, ako sa nakladá so štátnym majetkom, a zistili sme, že sú určité nezrovnalosti pri nakladaní so služobnými bytmi, preto sme sa rozhodli ísť do samostatnej kontroly, vyčlenil predseda Kontrolného úradu Karol Mitrík túto tematickú kontrolu na samostatnú, a preverovali sme, že či jedna, aj druhá štátna inštitúcia dodržiava zákonné podmienky, za akých zákonných podmienok sa môžu predávať štátne služobné byty, a tam sme zistili tie nezrovnalosti, o ktorých hovoríme, že takmer 420 štátnych služobných bytov bolo predaných nájomcom, ktorí tam dovtedy bývali, na základe nájomnej zmluvy, v rozpore so zákonom.“

Branislav Závodský: „No, čiže to je tá prvá vec. Cez 400 bytov…“

Ľubomír Andrassy: „V roku 2015, kontrolovali sme obdobie rokov…“

Branislav Závodský: „Čiže od 2015 doteraz.“

Ľubomír Andrassy: „… 2018, do konca roku 2018, teda nebol kontrolovaný rok 2019, sme sa pozreli, že koľko služobných bytov mali tieto dve inštitúcie, na začiatku v roku 15 ich mali viac ako 1 100, na konci kontrolovaného obdobia už ich nebolo ani 500, teda predávalo sa viac ako 420 bytov v podmienkach jednej, aj druhej inštitúcie.“

Branislav Závodský: „Teraz tomu už rozumiem. Čiže najprv by som sa chcel opýtať, teda, a v čom je problém? Lebo čo sa týka jednotlivých ministerstiev, no tak ministerstvo vnútra, to odkázalo, že, a teraz citát, ministerstvo vnútra Slovenskej republiky si stojí za tým, že predaj bytov postupom podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol aplikovaný správne, takisto dodávajú, že vychádzali z nejakého rozsudku Najvyššieho súdu v tejto súvislosti, no a že už v 2017 predaj zastavilo ministerstvo obrany, to zas reaguje, kde predávala tie byty ministerská agentúra pod názvom BARMO. Tí zas hovoria, že takisto postupovali v zmysle zákona, a za postupom si stoja. No, to je paradoxné, ak vy po vašej kontrole odovzdávate dokumentáciu polícii, a konštatujete vysoké podozrenie z trestného činu pri správe verejného majetku.“

Ľubomír Andrassy: „Pán redaktor, ak by bolo všetko s kostolným poriadkom, tak asi aj vnútro a aj armády by naďalej…“

Branislav Závodský: „By pokračovali ďalej, hej?“

Ľubomír Andrassy: „… by takýmto spôsobom predávali byty.“

Branislav Závodský: „No, oni povedali, že áno, pozastavujú, aj ministerstvo, aj jedno, aj druhé.“

Ľubomír Andrassy: „To je prvé pozitívny signál, to je prvá pozitívna informácia, že nie na základe len výsledkov našej kontroly, ale už keď sme tú kontrolu pripravovali, informoval predseda úradu Karol Mitrík jedného ministra, najmä ministra vnútra, že daný spôsob predaja my vnímame veľmi rizikovo, a môže tam byť nezákonný postup, preto bol pozastavený tento spôsob predaja bytov už v roku 17, 18.“

Branislav Závodský: „Čiže až po vašej výzve, nie preto, že oni by sa z nejakého dôvodu rozhodli, že, no…“

Ľubomír Andrassy: „Ja to považujem za pozitívne, že na základe našej výzvy takto urobili, to, čo bolo predtým, ale stále trváme, že bolo nezákonné, bolo nezákonné pretom, lebo sa nemôžeme pozerať len na zákon 189, alebo 182, či už o služobných bytoch, alebo o bytových náhradách, alebo o správe bytov a nebytových priestorov, musíme sa pozerať aj na zákonnosť práve štátneho majetku…“

Branislav Závodský: „A ten hovorí čo, ak je to v rozpore s tým ich konaním?“

Ľubomír Andrassy: „Zákon o správe štátneho majetku vám hovorí jednoznačne, že vy musíte štátny majetok zveľaďovať, zhodnocovať čo najefektívnejšie, ak ho považujete, ten majetok, napríklad aj služobný byt za prebytočný, musíte ho ponúknuť na odpredaj, ten odpredaj sa musí robiť spôsobom komerčným, teda tam sa nemôžete dohadovať na cene na základe nejakého iného zákona, alebo ak napríklad takýto byt je prebytočný, nikto nemá o neho záujem, tak možno ho môžete ponúknuť aj miestnej samospráve, miestnej samospráve, ak ho poskytnete, alebo ponúknete, a tá ho vezme, tak jej môžete dať vecné bremeno, že v danom bytovom dome, alebo v danom byte bývajú príslušníci Ozbrojených síl, či už súčasní, alebo minulí, a teda musíte ho predať aj s týmto vecným bremenom…“

Branislav Závodský: „A s tým ale už sa potom má vysporiadať tá samospráva, či budú pokračovať v nájme, či odpredajú, či ukončia zmluvu.“

Ľubomír Andrassy: „Tu už používate ale úplne iné zákonné postupy, pretože ten byt už je nájomný, je vo vlastníctve verejnej správy, miestnej samosprávy, a nie je už majetkom štátu, teda tam sú úplne iné postupy. Veľmi jednoducho, pán redaktor, chcem povedať, že je možné predávať štátne služobné byty, ale spôsob, akým s predávali štátne a služobné byty zo strany či už ministerstva obrany, ich organizácie BARMO, alebo ministerstva vnútra, tak tento spôsob považujeme za nezákonný.“

Branislav Závodský: „A ako vlastne ten spôsob vyzeral, čo sa tam dialo? Lebo ja som jednak hovoril to, že z vášho pohľadu protizákonne, ale ešte aj ste spomínali, že dokonca aj pod cenu. Tak ako vlastne to vyzeralo? Viete na nejakom konkrétnom príklade nám to vysvetliť aj?“

Ľubomír Andrassy: „Vezmime si, že ste kapitánom, pôsobíte v Ozbrojených silách..“

Branislav Závodský: „Dobre… jáj, v Ozbrojených silách, OK, ja som myslel, že myslíte iného, dobre, dobre.“

Ľubomír Andrassy: „V Ozbrojených silách, a teraz si vy máte možnosť získať služobný byt, pretože si plníte služobné povinnosti napríklad v Michalovciach, poskytne vám armáda tento služobný byt, a máte mať podpísanú nájomnú zmluvu na dobu určitú, na čas, kedy si plníme služobné povinnosti, na obdobie troch, piatich, desiatich rokov. Ak máte takúto zmluvu podpísanú na dobu určitú, zákon jednoznačne hovorí, že nemôžete predávať nájomný byt, služobný byt, ak máte dobu určitú. Preto sa urobila finta, že doba určitá sa zmenila na dobu neurčitú, a začal sa používať úplne iný zákon, zákon o bytových a nebytových priestoroch, na byty, ktoré sú v úplne inom režime, v režime služobných bytov, a v režime štátneho majetku. Teda vznikla situácia, že na byt, ktorý je služobný, ktorým je štátnym majetkom, sa používali iné ustanovenia zákona, a práve takýto postup vyhodnotili moji kolegovia kontrolóri za nezákonný, a preto sme odstúpili tieto zistenia polícii, pretože len polícia môže povedať, že či ten pán, alebo pani, alebo ten zástupca ministerstva obrany, alebo armády, ktorý takéto pravidlá nastavil, že či pri nastavení takýchto pravidiel neporušil povinnosti pri správe cudzieho majetku, a či sa nedopustil aj spáchania možného trestného činu.“

Branislav Závodský: „OK, s tým samozrejme súhlasím, ale zároveň sa chcem opýtať aj na to, že, no dobre, možno je to trošku komentár, ak nechcete odpovedať, nemusíte na to odpovedať, ale ako sa, dve otázky, tá prvá, na ktorú by som chcel, aby ste odpovedali, že, hovoríte, že tam štát prichádza o milióny eur, dá sa to teda vyčísliť presne, čo vám vyšlo z tých čísiel, že koľko sme mohli mať, a tieto ministerstvá na svoj vnútorný chod, alebo ja neviem, na investície, na výplaty, na čokoľvek, ak by predávali na základe trhových hodnôt a podľa zákona tie byty?“

Ľubomír Andrassy: „Som tu na to, aby som odpovedal na akékoľvek otázky, teda na tú prvú otázku odpovedám, že my nevieme povedať celkovú sumu, o ktorú prišiel štát, keďže sme nekontrolovali všetky byty, ktoré v tom období boli predané, len sme si vytypovali určitú vzorku a pri tej vzorke hovoríme o niekoľkých miliónoch eur, podľa toho, že či ste mali napríklad trhovú hodnotu bytu v Bratislave štvorizbového niekde na úrovni 130-, 150-tisíc eur, a on sa v skutočnosti predal za 7-tisíc…“

Branislav Závodský: „A to sa fakt takto predal?“

Ľubomír Andrassy: „No fakt sa takto predávali…“

Branislav Závodský: „Hej?“

Ľubomír Andrassy: „Na základe…“

Branislav Závodský: „To si takto vojaci a policajti prišli za takéto peniaze k bytom? To môže 99,9 percent Slovenska tak akurát snívať o tom.“

Ľubomír Andrassy: „Nie všade sme pri takýchto sumách, nie sme možno pri 50-percentných rozdieloch, niekde sme pri 80-, 90-percentných, teda museli by sme ísť prípad od prípadu, ale pri každom prípade, ak sa pozriete na byt, na kúpnopredajnú zmluvu, za akú ste predávali, ešte sa robili rôzne úľavy, rozdeľovalo sa obdobie na splácanie tej kúpnej ceny na obdobie desiatich rokov…“

Branislav Závodský: „Aha, čiže ešte aj takto.“

Ľubomír Andrassy: „… kde tie veci neboli úročené, ale v tejto chvíli chcem povedať, že toto bo práve problém, ktorý sme identifikovali, a pozitívom je minimálne to, že od roku 2017 sa ani v podmienkach armády, a ani v podmienkach Policajného zboru takéto veci nedejú, a verím, že sa ani diať nebudú.“

Branislav Závodský: „Chcel by som povedať, že našťastie, no to je práve tá druhá otázka, ktorá je viac komentatívna ako faktická, že čo vám vôbec z tohto vyšlo, lebo tam sa už môžu objavovať rôzne mená ľudí, ktorí si prišli z tých rezortov k takýmto bytom. Lebo viete, ja teraz nechcem nikoho obviňovať, ani to nie je žiaden fakt, ale na prvú by to mohlo znieť ako nejaký papalašizmus, že ty pre nás robíš, OK, my si ťa tu budeme držať tým, že ti dáme byt, a ešte aj tým, že, no, vieš čo, dáme ti ten byt za 10 percent jeho skutočnej ceny. No nehnevajte sa, ale ako inak si to má bežný človek vysvetliť?“

Ľubomír Andrassy: „Treba povedať, že my sme sa nepozerali na to, kto takéto nájomné zmluvy uzatváral, kto ich podpisoval z hľadiska toho nájomníka a nájomcu, teda toto nebolo predmetom kontroly, ale či už investigatívni novinári, alebo ktokoľvek si to môže vyhľadať na základe aj žiadosti o sprístupňovanie takýchto nájomných zmlúv. Pre nás bolo ale veľmi dôležité to, že my sme zistili problém pri nakladaní s majetkom štátu, bolo to vážne riziko, ktoré sme identifikovali v tom roku 17, a išli sme do hĺbkovej kontroly, a tá kontrola nám ukázala jeden veľmi vážny problém, pán redaktor, ktorý v našej spoločnosti je, že nám nefungujú vnútorné kontrolné mechanizmy. Musel prísť až Najvyšší kontrolný úrad, národná autorita pre oblasť externej kontroly, aby povedala, že takýto spôsob nakladania so štátnym majetkom, so štátnymi bytmi tak, ako sa realizuje, je nezákonný, a ak chce niekto takéto kroky robiť, že chce odpredávať služobné štátne byty, tak ich musí robiť tak, aby boli v súlade so zákonom. A teda to, že nám pokrivkáva výrazným spôsobom vnútorná kontrola, to nám odhalili aj tieto dve kontroly.“

Branislav Závodský: „No, to znamená, že opäť to nie je otázka celkovom na vás, ale to znamená, že niekto napokon za to zodpovedný musí byť, pretože ja súhlasím s tým, že áno, ak je tam trestná zodpovednosť, to môže rozlúsknuť jedine polícia, orgány činné v trestnom konaní, prípadne súdy, ale už NKÚ konštatuje porušovanie zákona a týchto vecí, tak niekto snáď za to musí, niekto to snáď musel podpisovať tie veci.“

Ľubomír Andrassy: „Ak by môj šéf, teda predseda úradu Karol Mitrík nebol možno toho istého názoru, ako hovoríte aj vy, teda ak by sme na to nešli nielen z hľadiska zákonnosti, ale aj sedliackym rozumom, tak asi dnes by zistenia, ktoré sme z tejto kontroly zistili, už neboli odstúpené aj orgánom činným v trestnom konaní. Samozrejme, že sa to týka priamo Policajného zboru, že sa to týka silových ozbrojených zložiek, ale v tomto štáte sú to práve tieto inštitúcie, ktoré musia preveriť, že či niekto porušil jeho povinnosti pri správe cudzieho majetku, alebo nie…“

Branislav Závodský: „Áno.“

Ľubomír Andrassy: „A potom verím, že nastane to, čo hovoria politici, že padni, komu padni, ale o tom už musia rozhodnú orgány činné v trestnom konaní, a v konečnom dôsledku súd.“

Branislav Závodský: „Tak uvidíme, ako polícia rozrieši tento oriešok, kde bude musieť riešiť možné dopúšťanie sa trestných činov svojich vlastných kolegov, no tak…“

Ľubomír Andrassy: „Buďme dnes naobed pozitívne naladení, a verme tomu, že sa tak stane.“

Branislav Závodský: „Dobre. OK, počkáme si na to, uvidíme, ako bude polícia postupovať, a uvidíme, ako zareagujú aj jednotlivé ministerstvá, ktoré, ale ako už som pred chvíľočkou povedal, úplne odmietajú akúkoľvek vinu, všetko je podľa zákona, no…“

Ľubomír Andrassy: „Samozrejme, pán redaktor, nám ako Najvyššiemu kontrolnému úradu musia poslať opatrenia, ktoré idú prijať, my jednoznačne hovoríme, že sa musia zmeniť interné právne predpisy tak, aby boli v súlade so zákonom, a sami my sa pozrieme približne o tri až šesť mesiacov na to…“

Branislav Závodský: „Pôjdete znovu tam, či…“

Ľubomír Andrassy: „Našou povinnosťou je preveriť, že či tie opatrenia, ktoré súvisia s predajom, s nakladaním so služobnými bytmi, že či boli zmenené, a že či sú v súlade s platnou legislatívou.“

Branislav Závodský: „Dajme na záver ešte dve otázky, pán riaditeľ. Tá prvá, sú to čiastkové otázky, pretože tá prvá sa týka najmä živej, tej otvorenej kontroly, takže predpokladám, že asi ešte nebudete chcieť veľmi veľa k tomu hovoriť, ale možno by som začal takým slovíčkom, že konečne, a bodka. Lebo o tejto téme sa na Slovensku už toho veľa popísalo, už dlhodobo existujú čísla, podľa ktorých sa nám elektronický systém výberu mýta, za ktorý zaplatíme nakoniec možno aj miliardu, no objednaný bol za 850 miliónov eur, že sa nám veľmi nevypláca, zatiaľ čo peniaze pre Národnú diaľničnú spoločnosť, z toho elektronického mýta, čiže z tých kamiónov a nákladiakov, čo nám jazdia po diaľniciach a po cestách prvej triedy, sú hlboko, hlboko pod očakávaniami, to tak firme Skytoll, ktorá pre Národnú diaľničnú spoločnosť ten výber elektronického mýta spravuje, sa darí vynikajúco. Podľa Finstatu som si pozrel, len v roku 2018 mala výnosy na úrovni cez 81 miliónov eur, čo znamená čistý zisk 21 miliónov, a to je plus, mínus každý rok, za tých posledných x rokov, čo toto majú na starosti, no, a teda sa chcem spýtať, že z akého dôvodu to vy kontrolujete, či je to tento dôvod, a aké sú čiastkové zistenia kontroly?“

Ľubomír Andrassy: „Vy ste sa, pán redaktor, pozreli na Skytoll z Finstat, my sme sa pozreli na Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá nakladá s verejnými zdrojmi, a ktorá si zazmluvnila prevádzkovateľa mýtneho systému. Pozreli sme sa na to preto, lebo nám to zákon umožňuje, lebo chceme vidieť, ako sa napĺňa strategický cieľ, ako výber mýtneho, ako to, čo platia kamionisti, autá, za to, čo chodia po cestách prvej triedy, po diaľniciach, ako slúži primárnemu cieľu, a to je rozvoj cestnej infraštruktúry.“

Branislav Závodský: „Pôvodne sme si mysleli, že z toho podobne ako v Rakúsku by sme mohli stať diaľnice, čo ale zatiaľ sa absolútne nedeje.“

Ľubomír Andrassy: „Určite sa nedeje, a potvrdzujú to aj závery z našej kontroly, myslím si, že koncom tohto týždňa sa verejnosť dozvie zaujímavé informácie od Najvyššieho kontrolného úradu…“

Branislav Závodský: „To môžete aj teraz povedať, veľmi, veľmi jednoducho.“

Ľubomír Andrassy: „Môžem vám veľmi jednoducho povedať, že sme sa pozreli na celý systém, pozreli sme sa na to, koľko peňazí do systému vďaka poplatkom od vodičov prišlo. Prišlo tam takmer 1,6 miliardy eur, takmer polovicu, ak nie polovicu odkrojila z tohto veľkého balíka peňazí súkromná spoločnosť, ktorá prevádzkuje…“

Branislav Závodský: „Fakt? Z tých peňazí, čo mali ísť naspäť na diaľnice?“

Ľubomír Andrassy: „Tie peniaze, ktoré mali ísť na výstavbu ciest, alebo na modernizáciu, alebo na rekonštrukciu, viac ako polovicu skoro získava súkromný prevádzkovateľ, ktorý vzišiel z veľmi podivne organizovanej súťaže. Treba povedať, že celkovo z toho balíka 1,6 miliardy išlo necelých 100 miliónov do novej cestnej infraštruktúry. Ak sa pozriete na priemerné náklady na jeden kilometer novej cesty, novej diaľnice, kde sú na približne úrovni 25 miliónov eur…“

Branislav Závodský: „Môže byť.“

Ľubomír Andrassy: „… tak sa dostávame niekde, že z týchto peňazí sme vybudovali štyri, alebo päť kilometrov nových ciest, pritom od občanov sme vyzbierali 1,6 miliardy. Kľúčový balík z tohto balíka peňazí pohltili účty súkromného prevádzkovateľa.“

Branislav Závodský: „To je neuveriteľné. No tak budeme čakať teda na tie definitívne výsledky. Môže byť jedným z výsledkov aj návrh na, ja neviem, na zrušenie zmlúv s nimi, alebo…“

Ľubomír Andrassy: „Pán redaktor, to už bude na ministerstve dopravy a na Národnej diaľničnej, ale keď sme dnes rozprávali o bytoch, tak ukážkovým príkladom toho, ako to nemôže v tomto štáte fungovať, je fakt, že celý systém výberu diaľničného mýta stál viac ako 235 miliónov…“

Branislav Závodský: „Doteraz.“

Ľubomír Andrassy: „Národná diaľničná spoločnosť výberom mýta zaplatila tento systém, teda to technické, to infraštrukturálne, čo slúži na výber, na monitorovanie kamiónov, a čuduj sa svete, tento systém nie je vo vlastníctve Národnej diaľničnej, ale vlastní ho…“

Branislav Závodský: „… kúpila.“

Ľubomír Andrassy: „Zaplatila, teda, to je tak, ako keď vy si kúpite byt, získate na to hypotéku, po dvadsiatich rokoch ju splatíte, prídete do banky, že a chcem, aby ten byt bol čistý a bol môj…“

Branislav Závodský: „A oni vám povedia, zaplaťte znovu, hej?“

Ľubomír Andrassy: „Ešte si ho raz zaplať.“

Branislav Závodský: „Fúha, čiže Skytoll toto vlastne akoby vlastní…“

Ľubomír Andrassy: „… To nejde o Skytoll, toto ide o Národnú diaľničnú spoločnosť, ktorá takúto zmluvu v tom čase, kedy sas podpisovalo, podpísala, a to je tiež otázka možno na to, ako tí, ktorí takéto súťažné podmienky, ktoré takéto pravidlá podpísali, dostali do zmluvy, že či aj títo ľudia naozaj konali v maximálne dobrej viere, a či konali tak, aby obhajovali záujem štátu.“

Branislav Závodský: „No, z toho, čo hovoríte teraz, ja by som povedal, že nie, ale OK…“

Ľubomír Andrassy: „Každý poslucháč si urobí záver… “

Branislav Závodský: „Budem rád, keď trebárs vy, alebo pán predseda prídete, keď bude tá kontrola hotová, a budem rád, keď budeme počuť jej výsledky. Už len jednu otázku, veľmi, veľmi stručne, lebo už musíme končiť. Najvyšší kontrolný úrad, možno pre niekoho by to bolo aj prekvapivé, sám prišiel s myšlienkou, aby bol v Národnej rade Slovenskej republiky zriadený nový výbor, výbor na kontrolu činnosti Najvyššieho kontrolného úradu, tak, ako to poznáme pri SIS-ke, NKÚ, alebo iných spravodajstvách. No, povedzte, prečo? Lebo to je také, ako keby ste si šili bič sami na seba, mi to príde. Dá sa to vysvetliť dvomi, tromi vetami?“

Ľubomír Andrassy: „Karol Mitrík je vo funkcii piaty rok a jeden vážny problém, na ktorý sme narážali deň čo deň bol v tom, že keď sme skončili kontrolu, chceli sme urobiť bodku za kontrolou, vždy sme narazili na problém, že nemáme toho partnera. Samozrejme, kontrolovaný subjekt je dôležitým partnerom, ale ten nemôže urobiť zmeny v zákone, nemôže zmeniť systém…“

Branislav Závodský: „Samozrejme.“

Ľubomír Andrassy: „… pretože to môže Národná rada. My tvrdíme, že áno, je to aj veľká zodpovednosť vo vzťahu k Najvyššiemu kontrolnému úradu, že chceme predstupovať pred poslancov, chceme im predkladať závery z našich kontrol, s odporúčaniami na zmeny systému, na zmeny zákonov, lebo môžeme kontrolovať ten istý problém každý rok, každé dva roky, ale ak neurobíte systémové zmeny, legislatívne, tak budete zisťovať tie isté problémy. Ak ich nemáme zisťovať rok čo rok, potrebujeme takúto koncovku mať práve tam, kde je tá najvyššia kontrolná moc, a to je zákonodarný orgán, to je Národná rada…“

Branislav Závodský: „Budeme to všetko sledovať, ako to dopadne, aj o tomto sa môžme znovu rozprávať po čase, lebo ak som správne zachytil, minimálne podporu pani prezidentky Čaputovej máte, dokonca pozitívne sa vyjadroval aj súčasný predseda parlamentu, ale to už bude asi až na nový parlament. No, sledujeme to celé ďalej. Ľubomír Andrassy, generálny riaditeľ Kancelárie šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Veľmi pekne ďakujem, že ste boli, a no, teším sa, tak viete, trošku cez zuby, že keď prídete znovu, a budeme hovoriť aj o tom výsledku v NDS.“

Ľubomír Andrassy: „Ďakujem za pozvanie a aj ja sa teším. Alebo sa bude tešiť môj predseda.“

Branislav Závodský: „Ďakujem veľmi pekne. Dovidenia.“

Ľubomír Andrassy: „Pekný deň.“

[20.11.2019;Rádio Expres;Braňo Závodský Naživo;12:10;R / Branislav Závodský]