Podľa správy NKÚ, niektoré predaje služobných bytov v rezortoch vnútra a obrany boli v rozpore so zákonom
[19.11.2019;RTVS Jednotka;Ranné správy;07:30;R / Miroslav Frindt]
Miroslav Frindt, moderátor:
„Najvyšší kontrolný úrad vydal správu o tom, že niektoré predaje služobných bytov v rezortoch vnútra a obrany boli v rozpore so zákonom. No a podrobnostiach nám povie riaditeľ Kancelárie predsedu NKÚ Ľubomír Andrassy. Dobré ráno, vitajte.“
Ľubomír Andrassy, riaditeľ Kancelárie predsedu NKÚ:
„Príjemné dobré ráno.“
Miroslav Frindt:
„O akom počte bytov vlastne hovoríme a aké obdobie ste preverovali?“
Ľubomír Andrassy:
„Ak by sme sa pozreli, pán redaktor, na obdobie, ktoré sme my preverovali, teda moji kolegovia z Najvyššieho kontrolného úradu, tak hovoríme približne o tisícke bytov, na ktoré sme sa pozreli, a to hovoríme o období rokov 2015 až 2018. Za toto obdobie ministerstvo vnútra, ale aj ministerstvo obrany prostredníctvom svojej organizácie predalo viac ako 420 bytov. Ak by sme sa ale však pozreli na obdobie o niekoľko rokov dozadu, ak by sme boli niekde na začiatku milénia, teda v roku 2001, 2002, tak by sme už hovorili o oveľa vyšších číslach, lebo len v podmienkach ministerstva obrany napríklad v roku 2002 bolo viac ako 3,5-tisíc bytov, ktoré sa predávali bývalým príslušníkom ozbrojených síl podľa pravidiel, ktoré sú podľa názoru Najvyššieho kontrolného úradu v rozpore so zákonom.“
Miroslav Frindt:
„Už ste naznačovali, alebo povedali, že komu sa tie byty predávali. Vieme možno povedať, akým spôsobom a čo bolo na tom protizákonné?“
Ľubomír Andrassy:
„Tie byty sa predávali rôznym spôsobom, a to preto, lebo niektoré byty sa predávali príslušníkom či už polície, alebo armády, ktorí ešte boli v služobnom pomere, teda boli pracovne aktívni, ale predávali sa aj ľuďom 10-15 rokov keď skončili už slúžiť napríklad v ozbrojených silách, predávali sa vdovám, predávali sa vnukom. Teda ak sa pozrieme na tú kľúčovú otázku, prečo Najvyšší kontrolný úrad, prečo národná autorita pre oblasť externej kontroly konštatovala porušenie zákona, tak to je preto, že ak si pozrieme zákon, tak zákon hovorí jednoznačne, že služobný byt je poskytnutý tomu, ktorý pôsobí v armáde, alebo ktorý pôsobí v Policajnom zbore, je poskytnutý na dobu určitú, teda na to obdobie, kedy tam pôsobí, kedy je vo výkone služby a v tých podmienkach je doba určitá kľúčová preto, že ak raz máte poskytnutý byt, ktorý je špeciálne zaradený do služobného bytu, alebo do režimu služobných bytov, tak takéto byty práve preto, že má byť vám poskytnutý na dobu určitú a je v špeciálnom režime, že to nie je byt, ktorý by mohol byť akokoľvek obchodovaný, tak preto ho potom predávať nemôžete. Nielen počas služobného pomeru, lebo je na trvanie toho služobného pomeru a už nie duplom potom, ak ten príslušník či už polície, alebo armády odišiel do výsluhového dôchodku.“
Miroslav Frindt:
„Vy ste v tej správe vyčísľovali aj škodu, pretože tam píšete, že tie byty sa predávali pod cenu. Ako ste tú škodu na základe čoho vyčíslili?“
Ľubomír Andrassy:
„Vyčíslenie bolo na základe tých podmienok, ktoré definuje zákon. Ak sa pozrieme na to, že služobné byty sú vo vlastníctve štátu, teda ministerstvo obrany ich len spravuje, organizácia Barmo, ktorá je zriadená ministerstvom obrany, to tiež len spravuje, a taktiež je to v podmienkach ministerstva vnútra, tak tieto inštitúcie sú povinné dodržiavať zákon čo sa týka nakladania s majetkom štátu. To nie je družstevný byt, ktorý v minulosti mohol byť predaný v podmienkach miestnej samosprávy tomu občanovi, ktorý tam býval, ktorý bol v bytovom družstve. Tu jednoznačne hovoríme o majetku štátu a majetok štátu sa riadi nielen zákonom o bytoch a nebytových priestoroch, ale aj pravidlami nakladania s majetkom štátu. Teda škodu sme vypočítavali tak, že sme sa pozreli na cenu, za ktorú sa ten byt postavil, pozreli sme sa na cenu, za ktorú bol ten byt predaný a zároveň sme vnímali to, koľko takýto byt dnes trhovo stojí. Pretože ak predávame prebytočný majetok štátu, ak by sme byt, v ktorom býval plukovník, alebo major ozbrojených síl považovali za prebytočný a chceli by sme ho odpredať, tak by sme ho mali odpredávať štandardným spôsobom prostredníctvom trhových pravidiel. Teda mali by sme tam nastaviť nie zostatkovú hodnotu ceny bytu, ale mali by sme tam ponúknuť tú cenu, ktorá je aktuálna na trhu. Takto sme prišli k situácii, že niektoré byty boli v strate 130-, 150-tisíc eur, predávali sa v podmienkach pred rokom, dvoma za približne 6-, 8-, 10-tisíc eur. Ak si to divák Slovenskej televízie prepočíta na byt, ktorý musel kúpiť on, na ktorý si zobral hypotéku, tak určite by sa mu takéto nakladanie s majetkom štátu nepáčilo.“
Miroslav Frindt:
„Rozumiem. Upozornili ste na to ministerstvá vnútra a obrany? Ak áno, tak akú ste dostali reakciu?“
Ľubomír Andrassy:
„Treba povedať, že problematiku nakladania so služobnými bytmi s majetkom štátu sme zaevidovali už v roku 2017, keď sme kontrolovali projekt ESO, už vtedy predseda Najvyššieho kontrolného úradu Karol Mitrík upozornil listom ministra vnútra, že takýto spôsob predaja služobných bytov je nezákonný podľa nášho názoru a vtedy naozaj treba povedať, že sa zachovali na ministerstve veľmi korektne a pozastavili predaj bytov podľa tých pravidiel, ktoré mali nastavené. Presne ten istý model nastal aj na ministerstve obrany, keď sme ich informovali, že takúto kontrolu ideme vykonať, že sme toho názoru, že pravidlá, ktoré majú nastavené sú nezákonné, tak taktiež pozastavili predávanie služobných bytov. Teda v tomto roku, v roku 2019 sa podľa nášho názoru nepredal ani jeden služobný byt v rozpore so zákonom.“
Miroslav Frindt:
„Ja ešte prečítam samozrejme stanoviská oboch ministerstiev po rozhovore, ale spomenuli ste, že oni predaj bytov pozastavili, napriek tomu ministerstvá tvrdia, že nepochybili. Čo bude teraz nasledovať? Lebo vy tvrdíte, že porušili zákon, oni tvrdia, že nepochybili.“
Ľubomír Andrassy:
„Pán redaktor, aj v roku 2017 už ministerstvo financií vydalo stanovisko pre rezort vnútra a obrany, že takýto postup je podľa nich v rozpore so zákonom. Oni ich mohli na to len upozorniť, my sme našou kontrolou verifikovali a preukázali, že takéto pravidlá ako má nastavené armáda i polícia, sú nezákonné. Nezákonné sú najmä preto, lebo štátne inštitúcie môžu robiť len v súlade so zákonom. To nie sú fyzické osoby, ktoré môžu robiť čokoľvek, čo im zákon nezakazuje. Ak zákon niektorú časť neupravuje, musíte vytvoriť legislatívne prostredie, aby ste to upravili. Teda tu je ústava, ktorá jasne hovorí, že štát môže konať len v súlade so zákonom. Nemôže ísť nad rámec, alebo nemôže si vysvetľovať diery napríklad v legislatíve tak, ako sa komu zachcelo a ako si to preniesol do interných noriem. Dnes je jasná situácia, alebo jasný postoj NKÚ v tom, že musia zmeniť interné právne predpisy, musia dať do súladu nakladanie so služobnými bytmi so zákonom, ktorý platí. My v priebehu najbližších mesiacov pôjdeme opäť na kontrolu opatrení, ktoré malo či už ministerstvo obrany, alebo ministerstvo vnútra prijať a ak sa potvrdí to, čo sme konštatovali aj my, že tu niekto pochybil, že porušil zákonné podmienky pri správe cudzieho majetku, tak tu už budú konať orgány činné v trestnom konaní, pretože závery našej kontroly predseda úradu Karol Mitrík odstúpil aj Prezídiu Policajného zboru a Policajný zbor už sa bude musieť vysporiadať aj s otázkou, že či niekto, kto takéto pravidlá nastavil, neporušil zákon a neporušil zákon v tých častiach, ktoré hovoria o povinnostiach pri správe štátneho majetku.“
Miroslav Frindt:
„Ďakujeme pekne za návštevu, za informácie, dovidenia. A ja ešte pripomeniem stanoviská, ktoré som spomínal. Ministerstvo vnútra si stojí za tým, že predaj bytov robili správne a podľa všetkých zákonov. Zároveň v písomnom stanovisku zdôraznili, že v roku 2017 predaj služobných bytov zastavilo. A ešte stanovisko ministerstva obrany. To píše, že predaj bytov v správe bytovej agentúry rezortu ministerstva obrany, teda štátnej príspevkovej organizácie aktuálne je pozastavený. Pri odpredaji bytov od roku 2003 postupovali podľa platných zákonov a za svojim postupom si ministerstvo obrany stojí. V prípade potreby sú ale pripravení poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní potrebnú súčinnosť.“
